Obhajcovia kauzálneho vzťahu medzi materiálnym dostatkom a schopnosťou dieťaťa zvládnuť základnú školu sa pritom opierajú o štatistický „dôkaz“ existencie relácií medzi regionálnou mierou nezamestnanosti, ktorá sa prejavuje v rastúcej miere chudoby, a následne údajne z nej vyplývajúcimi zlými výsledkami žiakov. Ide o omyl. Navyše omyl založený na banálnej logickej chybe.
Stretávanie sa určitých javov v čase a priestore predsa neznamená ich vzájomnú kauzálnu podmienenosť. Samozrejme, rodinné prostredie má vplyv na dieťa, no nezáujem o štúdium, zlý prospech či problémové správanie sa ako dôsledok biedy či nezamestnanosti, tak isto ako nevyhnutný odraz stáleho zamestnania rodičov a bohatstva v žiakovom dobrom prospechu či v jeho vzornom správaní nikto nikdy nepreukázal.
Dieťa chudobných rodičov nie je menej schopné dosahovať dobré študijné výsledky a nie je ani intelektuálne zaostalé. Ak je, tak nie preto, že jeho rodičia sú chudobní.
Nielenže nik nepredložil žiaden relevantný dôkaz existencie takéhoto javu, ale neposkytol ani len jeho logické zdôvodnenie, akokoľvek by bolo vykonštruované. Nie je to ani možné, lebo existenciu príčinného vzťahu medzi hmotným nedostatkom a intelektuálnou či morálnou nedostatočnosťou vylučuje samotná povaha spomínaných javov a samozrejme aj pedagogická prax.
Dieťa chudobných rodičov nie je menej schopné dosahovať dobré študijné výsledky, nie je ani intelektuálne zaostalé, ani lenivé, ani nevychované. Ak je, tak nie preto, že jeho rodičia neovplývajú bohatstvom.
Popieranie vplyvu chudoby na zlé výsledky žiakov však nie je popieraním vplyvu rodinného prostredia. Bezprostredná až fatálna súvislosť medzi rodinným prostredím a úspešnosťou detí v škole je nespochybniteľná, no je daná zásadne inými kvalitami rodiny, ako sú peniaze.
Rozhodujúci je prístup rodičov k životu všeobecne a k výchove svojich detí zvlášť. Ak sú zodpovední a úprimne zaangažovaní na rozvoji svojho potomka a v rodine dominujú pozitívne vzorce správania, tak rodina vytvára vhodné podmienky na to, aby bol žiak na základnej škole úspešný. Výška vreckového, vlastná izba či vybavenie žiaka modernými prostriedkami šírenia informácií nie sú až také veľmi dôležité, ako by radi prezentovali ich výrobcovia či predajcovia. Neraz sú dokonca kontraproduktívne.
Skutočnou príčinou negatívnych dosahov rodinného prostredia na úspešnosť žiakov a súčasne aj rastu počtu detí, ktoré predstavujú z hľadiska ich začlenenia do vyučovacieho procesu problém, je absurdné chápanie rodičovských práv. Vďaka nim narastá počet ľudí úspešne odmietajúcich akékoľvek povinnosti a forsírujúcich výhradne svoje práva.
Nie sú to iba obyvatelia osád, ktorí sú nielen nezamestnaní a ktorých „nezamestnávajú“ ani ich vlastné deti a ich chudoba nie je iba chudobou v zmysle materiálneho nedostatku, ale predovšetkým nedostatkom človečenstva ako humanistického životného postoja. Postoja, ktorý vychádza z vedomia si vlastnej dôstojnosti a z nej vyplývajúcich povinnosti voči sebe a iným.
Úplné odstránenie chudoby je nad sily našej spoločnosti. Odstrániť absurdné interpretácie jej dôsledkov na možnosť detí úspešne absolvovať základnú školu by však bolo nielen možné, ale je aj nanajvýš potrebné.