Problematikou sa podrobne zaoberám v publikácii Parlamentná imunita na Slovensku, v Čechách, v niektorých iných štátoch Európy a v judikatúre európskych súdov. Dokladám v nej, že obmedzenie imunity vzťahujúcej sa na výroky poslancov nie je raritou. V Rakúsku poslanci parlamentu môžu byť braní na trestnú zodpovednosť za výroky pri výkone mandátu, ktorými sa dopustia trestného činu ohovárania, alebo ak prezradia určité utajované skutočnosti. V Maďarsku, a so súhlasom parlamentu aj v Poľsku, je výroková imunita obmedzená možnosťou uplatnenia občianskoprávnej zodpovednosti. Takmer v celej Európe, aj u nás, je obmedzená možnosťou uplatnenia disciplinárnej zodpovednosti.
Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva „výrokom“ poslanca je aj písomné či verbálne vyjadrenie, aj transparent a pod. Vždy však musí ísť o prejav vyjadrujúci politický postoj poslanca súvisiaci s výkonom jeho mandátu, ktorý zapadá do parlamentnej debaty. Nezahŕňa prejavy násilnej povahy alebo prejavy, ktoré môžu poškodiť osoby, ktoré nie sú verejne činné.
roblém s politickou a kultúrnou vyspelosťou poslancov by mali riešiť voliči. Ak sa tak nestane, môže ho rýchlo a účinne vhodnými disciplinárnymi prostriedkami riešiť parlament.
Právne poriadky európskych štátov obvykle vylučujú trestnú zodpovednosť poslancov za hlasovanie a výroky prednesené v parlamente v súvislosti s výkonom funkcie. Absolútna imunita, ktorú v tejto súvislosti uplatňuje veľká väčšina štátov, poskytuje úplnú slobodu hlasovania a výmeny názorov poslancov ako základný predpoklad demokratického fungovania parlamentu, ochrany pred straníckym prenasledovaním a obmedzovaním diskusie zo strany inej moci. Táto imunita však nie je vymedzená všade rovnako. Býva prelomená zodpovednosťou za neslušný alebo ohováračský spôsob vedenia diskusie, alebo za výroky nemajúce vzťah k prerokúvanej téme, a to spravidla disciplinárnou zodpovednosťou voči parlamentu. Niekedy je prípustné vyvodenie občianskoprávnej, a výnimočne aj trestnej zodpovednosti.
Disciplinárna zodpovednosť môže viesť k uplatneniu opatrení finančného, poriadkového alebo politického charakteru, až k dočasnému vylúčeniu z parlamentu (vo Fínsku až na dva týždne) a výnimočne aj k zbaveniu mandátu (Maďarsko).
Parlamentná imunita obmedzuje základné ľudské právo na prístup k súdu, ale vzhľadom na spoločenský význam slobodnej parlamentnej diskusie je toto obmedzenie potrebné. Nesmie však ísť nad rámec nevyhnutný pre ochranu demokratických funkcií parlamentu. Absolútna imunita má chrániť len prejav vykonaný v parlamente alebo jeho orgánoch, ktorý súvisí s výkonom mandátu, sleduje legitímny cieľ a neprekračuje rozumný pomer medzi použitými prostriedkami a cieľom.
Apel, aby za nepravdivé či xenofóbne výroky prednesené v parlamente poslanci niesli zodpovednosť, je namieste. Pokiaľ sa osočujú politici navzájom, nemala by to byť trestnoprávna zodpovednosť vyvodzovaná orgánmi inej štátnej moci, ale len disciplinárna zodpovednosť. Keď však výroky poškodia alebo ohrozia dôležitý chránený záujem štátu (napr. prezradia na verejnom rokovaní utajované skutočnosti) alebo významný chránený záujem tretích osôb, alebo naplnia znaky trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia alebo podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti a pod., je legitímne uvažovať aj o vyňatí takýchto výrokov spod trestnoprávnej imunity.
Problém s politickou a kultúrnou vyspelosťou poslancov by mali riešiť voliči. Ak sa tak nestane, môže ho rýchlo a účinne vhodnými disciplinárnymi prostriedkami riešiť parlament (vyššie pokuty, dlhšie vykázanie z rokovania). Len v najkrajnejšom prípade, keby sa rozmnožili závažné útoky na základné hodnoty, by to mali riešiť silové zložky prostriedkami trestného práva. Aby sa zabránilo zneužitiu, parlament alebo Ústavný súd by mali vysloviť s trestným stíhaním súhlas, potom by mohlo dôjsť k vyšetreniu, zažalovaniu a odsúdeniu. Účinnosť takéhoto riešenia pre jeho zdĺhavosť by spravidla nebola vyššia ako účinnosť okamžitého morálneho odsúdenia parlamentnou väčšinou, spojeného s disciplinárnym potrestaním.
Ústavná úprava imunity v SR naliehavejšie vyžaduje iné zmeny a doplnenia, než je obmedzenie trestnoprávnej imunity vzťahujúcej sa na výroky. Zmeniť by sa mala imunita prezidenta republiky, ktorá sa úplne vymyká bežnému štandardu a je typická skôr pre monarchie. Mala by pozostávať z imunity, viažucej sa na výkon funkcie prezidenta a z imunity vzťahujúcej sa na skutky nesúvisiace s jej výkonom. Súčasná právna úprava neumožňuje prezidenta trestne stíhať ani za najzávažnejšie zločiny, nerieši, či proti prezidentovi možno viesť civilné konanie, atď. Modernejšie a hlavne účinnejšie riešenie by si vyžadovali aj sudcovské imunity.
Preto sa prihováram, aby nedošlo k prelomeniu absolútnej trestnoprávnej imunity poslancov za výroky prednesené pri výkone funkcie v parlamente a jeho orgánoch. Aspoň nie skôr ako dôjde k odbornej a politickej diskusii o súčasnom ústavnom riešení parlamentnej imunity, imunity prezidenta a sudcovskej imunity, k výkladu a spresneniu ústavnej úpravy týchto imunít.