Okolo novej smernice o copyrights sa už tradične strhla ostrá polemika a mnoho populistických politikov vrátane slovenských sa snaží získať politické body zneužívajúc nevedomosť ľudí o tejto téme. K pôvodnému textu bolo predložených vyše 250 pozmeňovacích návrhov, z ktorých značnú časť európski zákonodarcovia zapracovali tak, ako ho schválili v prvom čítaní.
Momentálne platné pravidlá o autorských právach v členských krajinách EÚ sú zastarané a nereflektujú súčasný stav spoločnosti, ktorá je závislá od neustáleho prísunu nových informácií. Terajšia úniová smernica bola prijatá ešte v čase, keď internetový vyhľadávač Google, sociálne siete Twitter a Facebook ani portál zdieľanej hudby Youtube neexistovali. Odvtedy však ubehlo celých sedemnásť rokov.
Tŕňom v oku je najmä článok 11, ktorý sa týka tzv. dane z odkazovania. Mal by totiž umožniť vyberať poplatky za zdieľanie textov alebo ich častí a jeho inkorporáciu v novej smernici požadovali mnohé európske médiá. Druhým sporným ustanovením je článok 13, ktorý stanovuje povinnosť prevádzkovateľom webov, aby pri každom nahranom obrázku, texte, či videu skontrolovali, či neporušujú autorské práva. Za jeho prijatie bojovali hlavne filmové a hudobné štúdiá.
Stav, keď niekto obsah vytvorí a ktosi iný z neho profituje bez toho, aby zaplatil primeranú protihodnotu, je nespravodlivý a dlhodobo neudržateľný.
Faktom ostáva, že dnes využívajú rozličné internetové platformy a sociálne médiá veľké množstvo článkov od vydavateľov, tlačových agentúr či priamo od samotných autorov bez toho, aby za to zaplatili. Doslova tým drancujú mediálny obsah, ktorý vytvoril niekto iný.
V celej tejto diskusii ide najmä o peniaze. Práve vďaka obsahu získavajú totiž digitálni giganti čoraz viac peňazí z internetovej reklamy. Tá sa presúva k týmto veľkým internetovým spoločnostiam a, naopak, obracia sa chrbtom k tradičným vydavateľom a mediálnym agentúram. Sú to však oni, kto ten obsah naďalej vytvára.
Podľa prepočtov získali vlani Google a Facebook dokopy až 80 percent z internetovej reklamy, a tento podiel neustále rastie. V konečnom dôsledku sa to podpisuje na kvalite novinárskej práce a hodnote obsahu informácie pre čitateľa, keďže vydavatelia písaných médií znižujú stavy zamestnancov, respektíve honoráre pre autorov, zohľadňujúc takto vzniknutý pokles tržieb. Nové pravidlá majú preto internetové platformy prinútiť, aby si vyžiadali súhlas autorov, respektíve vydavateľov printových médií, pri preberaní ich obsahu.
Kritika týkajúca sa ohrozenia slobody prejavu, ktorá je jedným z hlavných atribútov súčasnej digitálnej a na informáciách založenej spoločnosti, nie je namieste. Sprísnenie autorského práva nemusí totiž nevyhnutne viesť k obmedzovaniu slobody prejavu v on-line prostredí. Europoslanci navrhli ustanovenie, ktoré má zabezpečiť, aby sa na šírenie jednoduchých hypertextových odkazov, ktoré sú doplnené tzv. samostatnými slovami, nevzťahovali ustanovenia novej smernice.
Obavy, že nanovo zavedené filtre internetových spoločností, ktorých úlohou bude skontrolovať súlad nahratého mediálneho obsahu s príslušnými autorskými právami, sú zbytočné. Nový mechanizmus totiž nepovedie k zneprístupňovaniu článkov, na ktoré sa nevzťahujú autorské práva. Smernica tiež počíta so zavedením systému rýchlej nápravy prevádzkovateľom príslušného internetového média, ktorý bude reagovať na prípadné neodôvodnené odstránenie obsahu na základe sťažností.
Europoslanci zapracovali do pôvodného návrhu komisie aj výnimku pre softvérové platformy s otvoreným zdrojovým kódom a internetové encyklopédie typu Wikipédia, ktoré sú dnes veľmi cenným zdrojom užitočných informácií. Podľa tohto ustanovenia bude nekomerčné nahrávanie obsahu na takýchto serveroch vyňaté z nových pravidiel.
V konečnom dôsledku sa ešte o ničom definitívne nerozhodlo. Europarlament zatiaľ len odsúhlasil svoju vyjednávaciu pozíciu na rokovania s Radou Európskej únie, ktorá je v inštitucionálnom systéme únie vnímaná ako zástupca členských krajín a svoje stanovisko k novej smernici prijala v máji tohto roku. V najbližších týždňoch budú viesť tímy oboch inštitúcií intenzívne rokovania o definitívnom znení.
Než teda uvidíme konečný text smernice o autorských právach, ešte sa môže veľa zmeniť. Navyše sa žiada pripomenúť, že stále pôjde o dokument, ktorý si po schválení budú jednotlivé členské štáty implementovať vo svojich právnych poriadkoch vlastným spôsobom a budú viazané len čo do cieľov a lehôt stanovených v smernici.
Nech už bude jej konečný text viac alebo menej odvážny, je v každom prípade krokom vpred. Stav, keď niekto obsah vytvorí a ktosi iný z neho profituje bez toho, aby zaplatil primeranú protihodnotu, je nespravodlivý a dlhodobo neudržateľný. Európa bytostne potrebuje reformu autorského práva. Už včera bolo neskoro.