Nový model pre integráciu

09.10.2018 12:00

Brexit, talianske voľby a nárast extrémistických hnutí naprieč celou Európou upozorňujú stále viac na potrebu reformy Európskej únie. Jej členské štáty sú zaujaté vlastnými vnútornými problémami, čo na väčšine kontinentu z európskej integrácie robí iba druhotnú myšlienku.

Ak sa ďalší pokrok v integračnom procese EÚ má uskutočniť, politickí lídri budú musieť hľadať nový model, ktorý dokáže prekonať hlbokú apatiu najmä tých občanov, čo zväčšujú zástupy nevoličov.

V poslednom období vyšší ekonomický rast a klesajúca nezamestnanosť podporili isté zlepšenie postojov k únii. Podľa prieskumu Eurobarometra, ktorý zverejnila Európska komisia, rástol počet tých, čo sú optimistickí k budúcnosti EÚ. Ak Európska únia vznikla na kresťanských základoch, tak vplyvom postupného vytrácania sa kresťanských hodnôt je jej hlbšia integrácia v zmysle federácie nereálna.

Z rozličných doteraz predkladaných návrhov má opodstatnenie iba taký model, ktorý by dokázal eliminovať veľké nerovnováhy a otrasy bez nadmerného spoliehania sa na Európsku centrálnu banku. Tento model by mal zabezpečiť predovšetkým kapitálové rezervy v bankovom sektore a zdravé verejné financie ako základné opatrenia proti hospodárskym krízam. Vážnym problémom však zostáva pretrvávanie ekonomických rozdielov medzi členskými štátmi únie, čo sa premieta do nezhôd ohľadom jednotlivých návrhov reformných plánov.

Namiesto samostatného rozpočtu eurozóny by sa súčasťou posilneného rozpočtu EÚ mohol stať stabilizačný fond, ktorý by mal vzniknúť z európskeho stabilizačného mechanizmu.

Vytvorenie spoločného systému európskej ochrany vkladov (EDIS) v rámci dobudovania bankovej únie naráža na odpor viacerých krajín pre vysoký stav nesplácaných úverov a nadmerný štátny dlh v súvahách veľkých európskych bánk. Najviac zaťažené toxickými úvermi sú účtovné bilancie finančných ústavov v Taliansku. Nemecko a iné krajiny s nízkym zadlžením sa obávajú, že by mohli doplatiť na problémy v slabších členských štátoch. Niektoré by chceli mať viac fiškálnych transferov, iné sa obávajú dotovania zaostávajúcich krajín a podpory morálneho hazardu.

Hospodárstva jednotlivých krajín EÚ by sa preto mali stať konkurencieschop­nými a mali by zlepšiť stav svojich verejných financií, aby finančná pomoc neprúdila nedisciplinovaným členom únie. To by sa malo dosiahnuť dôsledným a transparentným dodržiavaním Paktu stability a rastu a Fiškálneho kompaktu.

Namiesto samostatného rozpočtu eurozóny by sa súčasťou posilneného rozpočtu EÚ mohol stať avizovaný stabilizačný fond, ktorý by mal vzniknúť z európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM). Tento fond by v obdobiach výrazných otrasov poskytoval návratnú finančnú pomoc postihnutým krajinám.

Tá by dopĺňala výdavky týchto štátov až od prekročenej hraničnej úrovne ukazovateľov, stanovenej pre danú oblasť a krajinu. Vlády by mali k dispozícii väčší objem peňažných prostriedkov, ktoré by použili napríklad na výplatu dávok v nezamestnanosti alebo na financovanie rekvalifikačných programov bez toho, aby museli krátiť iné výdavky či zvyšovať dane.

Tieto prostriedky by sa mohli využívať aj pri realizácii štrukturálnych reforiem. Príjmy do fondu by tiekli prostredníctvom príspevkov jednotlivých krajín v priaznivých obdobiach. Tvorba nového modelu by spočívala aj v zdokonaľovaní základných pilierov EÚ: voľného pohybu osôb, kapitálu, tovaru a služieb vo vzťahu k vytváraniu prostredia, v ktorom sa spoločne dosiahnu lepšie výsledky napríklad vo výskume, v migrácii, kontrole hraníc a obrane.

Finančný systém Európskej únie by sa mal v podstate opierať o dokončenú bankovú úniu, úniu kapitálových trhov, sociálnu úniu, posilnený rozpočet EÚ a o fond so stabilizačnou funkciou.<pe>

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#systém európskej ochrany vkladov #stabilizačný fond #integračný proces EÚ #eurozóna
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
44,99
Kytica Letana 11

Kytica Letana 11

46,99
Flower bag žlté ruže a biele santíny

Flower bag žlté ruže a biele santíny

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk