Elektorát je rozdelený medzi krajnú pravicu a demokratické sily, ktoré sa usilujú o väčšiu sociálnu spravodlivosť. Bolsonaro je symptómom hlbokej ekonomickej, sociálnej a politickej krízy. Brazílsku ekonomiku výrazne poznačil pokles cien komodít. V záujme odvrátenia krízy vtedajšia prezidentka Dilma Rousseffová (PT) začala najprv znižovať astronomicky vysoké úrokové miery. Finančné skupiny, pre ktoré boli vysoké úrokové miery zdrojom zisku, vnímali tento krok ako vyhlásenie vojny.
Brazílske firmy znížili investície a ekonomika sa dostala do recesie. Zmobilizovaním nespokojnej vyššej strednej triedy a s podporou pravicovo orientovaných zástupcov súdnictva bol voči Dilme Rousseffovej nainscenovaný inštitucionálny prevrat. Odvolali ju pre technickú záležitosť týkajúcu sa rozpočtu na rok 2016. Vo verejnej diskusii však táto technická záležitosť nehrala žiadnu úlohu. Téma kampane bola iná: korupcia. Jej predchodca Luiz Inácio Lula da Silva bol odsúdený na trest odňatia slobody – hoci na základe veľmi slabých dôkazov. Tým ho eliminovali zo súťaže o post prezidenta v roku 2018, v ktorej neustále viedol. Haddad, bývalý starosta São Paula, ho nahradil ako kandidáta PT v poslednej chvíli.
Jair Bolsonaro vyzdvihuje mučiteľov vojenského režimu. Hlavnou črtou jeho politického diskurzu je velebenie násilia, rasizmu a homofóbie.
Pravicové sily, ktoré stáli za odvolaním Dilmy Rousseffovej, strany PSDB a PMDB, však nedokázali vytvoriť atraktívnu alternatívu voči PT. Hospodárska kríza pretrváva a sociálne benefity sa výrazne obmedzili. Hoci súdny sektor zameral svoje protikorupčné stíhanie na PT, objavilo sa množstvo dôkazov voči vysokopostaveným politikom tradičnej politickej pravice vrátane súčasného prezidenta Michela Temera.
Jair Messias Bolsonaro vyplnil vákuum na pravej strane politickej scény. Ako temný človek v parlamentnom ústraní vstúpil do žiary reflektorov počas impeachmentu Rousseffovej, bývalej politickej väzenkyne a obete tvrdého mučenia počas vojenskej diktatúry v rokoch 1964 až 1985. Pri tejto príležitosti Bolsonaro vyzdvihoval mučiteľov vojenského režimu. Hlavnou charakteristickou črtou jeho politického diskurzu je velebenie násilia, rasizmu a homofóbie. Jeho kandidát na viceprezidenta Antônio Hamilton Mourão bol vo svojich vyhláseniach ešte explicitnejší. Tento bývalý vojak v rozhovoroch vyhlásil, že „hrdinovia zabíjajú“, že ústavu možno zmeniť bez konzultácie s ľudom a že vláda môže zorganizovať „vlastný prevrat“ a armádu poveriť národnou vnútroštátnou bezpečnosťou. A toto je jazyk fašizmu.
Priťahuje najmä strednú triedu túžiacu po „tvrdej ruke“, ktorá krajinu vytiahne z krízy. Bolsonara podporuje aj veľká časť brazílskych podnikateľských kruhov, pretože sľubuje ultraneoliberálne ekonomické opatrenia. Krátko pred prezidentskými voľbami vyslovila podporu Bolsonarovi aj silná skupina majiteľov veľkých pozemkov v parlamente a požehnanie získal aj z evanjelických kruhov. Tie majú veľkú politickú silu a vlastnia mediálne siete. Druhá najväčšia brazílska mediálna korporácia Record je mediálnou vlajkovou loďou evanjelickej pravice, ktorá vystúpila na Bolsonarovu podporu. Evanjelická cirkev káže neoliberálnu interpretáciu Biblie, zdôrazňuje individuálnu zodpovednosť a oslavuje ekonomický úspech. Toto neoliberálne evanjelium je sprevádzané oslavovaním tradičnej rodiny.
Bolsonaro, ktorý presadzoval násilné riešenie sociálnych a politických problémov, sa sám stal obeťou násilného činu počas predvolebnej kampane, keď naňho páchateľ zaútočil nožom. Vďaka tomu ho manažéri jeho kampane začali prezentovať ako martýra – a mohol sa vyhnúť účasti v televíznych diskusiách. Keďže je zlým rečníkom, bola to preňho veľká výhoda.
Nárast Bolsonarovej popularity v prieskumoch verejnej mienky vyvolal proti nemu silnú občiansku mobilizáciu. Voči mimoriadne mačistickým postojom Bolsonara sa rôznymi spôsobmi zorganizovali a zmobilizovali najmä ženy. Kandidát PT Fernando Haddad poukazoval s akým-takým úspechom na zlepšenia v oblasti sociálnej politiky, ktoré zaviedla počas svojej vlády PT. Jeho kampaň silno rezonovala v chudobných oblastiach v severovýchodnej časti krajiny, kde vyhral s výrazným rozdielom, rovnako ako aj kandidáti PT do senátu a na posty guvernérov. Bolsonaro bol úspešný skôr v bohatších regiónoch. Politická polarizácia odzrkadľuje hlbokú sociálnu a regionálnu polarizáciu.
Druhé kolo volieb bude poznačené ostrým súbojom. Pre Haddada bude rozhodujúce získať hlasy centristických aj neoliberálnych demokratických voličov, na ktorých sa aj začal zameriavať. Bude to však neľahká úloha, keďže nálady proti PT sú práve tu veľmi silné. Aj v prípade úspechu v prezidentských voľbách bude Haddad čeliť mimoriadne nepriateľským náladám v kongrese. Pravicové sily vzišli z volieb do senátu posilnené, a zároveň sa zmenilo zloženie pravicového spektra. Tradičná hlavná pravicová sila PSDB je oslabená a v senáte je zastúpených aj množstvo nových strán. Možno predpokladať ďalšie kolo handrkovania a korupcie.
V nasledujúcich týždňoch a mesiacoch bude demokracia v Brazílii ohrozená.