Daňový bezdomovec Airbnb

15.10.2018 10:00

Internetová platforma Airbnb, prostredníctvom ktorej môžu záujemcovia krátkodobo prenajímať svoje nehnuteľnosti, vznikla v San Franciscu roku 2008 a predstavuje revolúciou v sektore krátkodobých prenájmov na celom svete. Je symbolom „zdieľanej ekonomiky“.

Hodnota tejto spoločnosti sa odhaduje na približne 24 miliárd dolárov. A to napriek tomu, že nie je vlastníkom žiadneho obchodného majetku a do jej portfólia nepatrí žiadna z nehnuteľností, ktorá sa prostredníctvom jej softvéru prenajíma.

Zisk dosahuje províziami, ktoré jej platia vlastníci bytov aj záujemcovia o ubytovanie, zväčša turisti. Hoci táto internetová platforma vznikla len pred desiatimi rokmi, počtom užívateľov už dávno prekonala počet klientov hotelového reťazca Hilton. Predpokladá sa, že príjem tejto neviditeľnej platformy v roku 2020 prevýši 10 miliárd dolárov a jej hodnota na burze bude viac ako 25 miliárd.

Napriek rýchlym a ľahko dosiahnutým ziskom, táto forma podnikania naďalej nemá právny rámec. V súčasnosti neexistujú zákonné mechanizmy, ako donútiť spoločnosti ako Airbnb platiť dane z príjmov v krajine, v ktorej ich dosiahnu. Nie sú tu k dispozícii technologické ani právne inštrumenty, ktoré by ich k tomu donútili.

Dozrel čas, aby internetové platformy dostali právny rámec a ich podnikanie sa regulovalo, pretože v súčasnosti panujúca právna anarchia nenapomáha nikomu.

Keď v roku 2016 BBC zverejnila informáciu, na základe ktorej Airbnb pri zisku 700 miliónov libier v Spojenom kráľovstve zaplatila do štátnej pokladnice iba 200-tisíc libier ako daň z príjmu, Airbnb na to reagovala strohým vyhlásením: „Naša spoločnosť rešpektuje všetky zákony, ktoré sa na ňu vzťahujú.”

Žiaľ, je to tak. Toto zákonné vákuum však trvá pridlho na to, aby ho bolo možné ešte tolerovať. Napriek tomu, že európska komisárka pre hospodársku súťaž Margrethe Vestagerová už začala konanie proti spoločnostiam Apple a Amazon, a to pre nezákonné dohody v oblasti daní uzatvorené medzi týmito internetovými gigantmi a Írskom a Luxemburskom, daňový osud platforiem typu Airbnb je v štátoch Európskej únie ešte veľkou neznámou.

Výnimku tvorí Dánsko, ktoré ako jediný štát aplikuje vo svojom právnom poriadku princíp, na základe ktorého zdaňuje príjmy Airbnb. Vláda v Kodani a Airbnb totiž podpísali dvojstrannú zmluvu, na základe ktorej internetový gigant platí dane automaticky zrážkou dane zo zisku, ktorý dosiahne v tomto štáte. Dánsky minister financií Karsten Lauritzen vyhlásil, že pre jeho krajinu je mimoriadne dôležité, aby profitovala z cestovného ruchu a zároveň naplno využila a zdokonalila „zdieľanú ekonomiku“, ale len za predpokladu, že všetko bude transparentné.

Patrick Robinson, zodpovedný za rozvoj Airbnb v Európe, zase vyhlásil, že Dánsko je tým správnym miestom, kde začať podnikať a experimentovať s týmto internetovým biznisom, pretože tamojší progresívny politický systém je zárukou toho, že dosiahnu mimoriadne výsledky.

Spomínaná dohoda medzi Dánskom a Airbnb predpokladá aj to, že maximálna doba prenájmu apartmánov prostredníctvom tejto platformy nepresiahne 70 dní v roku a od zdanenia bude oslobodený príjem daňovníka do výšky 5 370 eur za rok. Airbnb sa zároveň zaviazala, že vytvorí priame napojenie na daňový dánsky systém, prostredníctvom ktorého bude priamo daňovým úradom preposielať všetky informácie týkajúce sa príjmov z prenájmu nehnuteľností a zoznam záujemcov o prenájom.

O reguláciu pôsobenia tejto internetovej platformy sa pokúša aj Nemecko, ktorého daňové orgány vyzvali Airbnb, aby im doručila zoznam všetkých záujemcov, ktorí využívajú jej služby, a aby tak mohla mať reálnejší prehľad o daňových únikoch.

V Taliansku zase zákon stanovuje, že sprostredkovateľ ubytovania (čiže aj Airbnb) musí zaplatiť priamo do štátnej kasy daň vo výške 21 percent z každej transakcie. Airbnb, na rozdiel od spoločnosti Italianway, ktorá sa podriadila zákonu a platí dane zo svojej podnikateľskej činnosti, to však nerobí, pretože sa nepokladá za sprostredkovateľa ubytovania v zmysle legálnej dikcie predmetného zákona. A pre zmenu spoločnosť Booking sa rozhodla vyhnúť problému tak, že inkasuje peniaze za sprostredkovanie ubytovania priamo od vlastníka nehnuteľnosti, a nie od turistu.

Podobná právna anarchia vládne aj v ostatných krajinách. Ukazuje sa, že na internetové giganty sme krátki. A súčasné právne systémy taktiež nie sú v stave poskytnúť účastníkom týchto obchodných vzťahov právnu ochranu.

Ako riešiť situáciu, keď dôjde k poškodeniu prenajatého bytu? U koho a akou formou si nárokovať náhradu škody? Čo ak turista nebude spokojný s prenajatým bytom? S kým má komunikovať vo veci strateného kľúča či pokazenej zámky? Kto má právo a akou formou sa oboznamovať s osobnými údajmi zúčastnených strán?

Dozrel čas, aby internetové platformy dostali právny rámec a ich podnikanie sa regulovalo, pretože v súčasnosti panujúca právna anarchia nenapomáha nikomu. Práve naopak. Taká skvostná myšlienka, ako je možnosť zdieľať a nechať zarábať svoj majetok, a tým si trochu privyrobiť a zároveň rozprúdiť cestovný ruch, sa pri nesprávnom zákonnom nastavení sprofanuje.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#zdieľaná ekonomika #internetové giganty #internetová platforma #Airbnb
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
34,99
Flower box biela kocka "M" farebné kvety

Flower box biela kocka "M" farebné kvety

29,99
Orchidea zelená na vysoko

Orchidea zelená na vysoko

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk