Cieľ je chvályhodný, lenže od slov k činom býva niekedy ďaleko… Ministerstvo uvádza v jednom dokumente časový harmonogram s poznámkou, že nový zákon na danú tému bude špecifikovať konkrétne kroky, ale bližšie zámery nie sú známe. Škoda, pretože dosiahnutie týchto zmien bude náročné. Prax si ich vyžaduje okamžite, no absolventi reformovaných bakalárskych programov vstúpia na pracovný trh najskôr o päť rokov. Nevieme, aké zmeny sa pripravia a ako ich prijmú vysoké školy.
Celkový cieľ je zatiaľ veľmi vágny. Konkrétne, o ktoré bakalárske programy pôjde? Máme už diagnostiku negatívneho stavu? Jedna vec je zaviesť určité opatrenia, a druhá vec je, či budú v praxi následne fungovať. Zmena učebných odborov na stredných školách sa dá ľahko zvládnuť, pretože patria pod kraje, no vysoké školy sú verejné inštitúcie.
Určí štát, na ktoré vysokoškolské odbory a v akom rozsahu poskytne finančné prostriedky (numerus clausus)? Podľa akého kritéria? Podľa potrieb ekonomiky? Lenže tie ešte nemáme zadefinované. Aké kvóty dostanú konkrétne vysoké školy a podľa čoho? Podľa vedeckého ratingu? Budú sa aj naďalej otvárať nie veľmi perspektívne humanitné a spoločenské odbory, no namiesto 50 miest sa bude môcť otvoriť napr. len 20 a ostatné budú spoplatnené? Ponúkajú sa však aj krátkodobé riešenia, napr. pomocou kreditov rozšíriť štúdium v spoločenských odboroch o napr. finančné, ekonomické alebo technické predmety s tým, že by študenti dostali nejakú formu certifikátu, štátnej skúšky.
Problém nášho vysokého školstva je nízky podiel bakalárskych absolventov. Vláda síce podporila tvorbu profesijne orientovaných bakalárskych programov, lenže od slov k činom býva niekedy ďaleko..
V spoločnosti panuje mylná predstava, že máme mnoho vysokoškolákov. Lenže podľa dokumentu Správa o stave vysokého školstva za rok 2016 alebo medzinárodných porovnaní OECD nemáme ani málo, ani veľa vysokoškolákov. Podľa OECD vo vekovej skupine 25 – 34 rokov máme 33,4 % vysokoškolsky vzdelaných ľudí a v skupine 55 – 64 rokov je ich iba 13,9 %, pričom priemer OECD je 43,1 %, resp. 26,5 %. V mladších ročníkov sme asi na úrovni Nemecka, Česka a Talianska, no zaostávame za Poľskom, Slovinskom, Francúzskom a ostatnými štátmi EÚ a omnoho viac za Južnou Kóreou, Japonskom, Lotyšskom a Veľkou Britániou, ktoré majú viac ako 50 % vysokoškolsky vzdelaných ľudí. V starších ročníkoch je podiel hlboko podpriemerný. Na technické a prírodné vedy sa hlási trochu menej uchádzačov ako v Nemecku, Poľsku, Česku alebo Rakúsku. Máme však slušný podiel vysokoškolsky technicky vzdelaných ľudí (nadpriemer OECD), ale v súčasnosti mierne zaostávame.
V spomínaných krajinách však majú omnoho vyšší podiel bakalárskych absolventov. Na Slovensku existuje bakalárske vzdelanie už dlho, ale nikto ho neuznáva, a preto musia študenti pokračovať v magisterskom štúdiu. Podľa zdrojov OECD je podiel bakalárskych absolventov bez toho, aby pokračovali na magisterskom štúdiu, na Slovensku vo vekovej skupine 25 – 34 rokov približne 6 % a podiel magisterských absolventov 24 %.
V Česku je tento pomer 11 a 19 %, v Nemecku 15 a 13 %, vo Fínsku 26 a 14 %, v Dánsku 24 a 16 %, USA 25 a 10 %, a Južnej Kórei dokonca 47 a 5 %! Priemer OECD v skupine 25 – 34 rokov študentov je 21 % a magistrov 14 %. Z týchto ukazovateľov jasne vyplýva, že Slovensko predstavuje v tejto oblasti extrémny negatívny prípad, ktorý je nevyhnutné rýchlo zmeniť.
Prípadná zmena bude vyžadovať aj zmenu študijných programov na vysokých školách, kde sa v prvých ročníkoch učia abstraktné a ťažšie predmety, ako napr. matematika alebo fyzika, a nie predmety zamerané na prax. Tie sa zväčša učia až v posledných ročníkoch. Budú vysoké školy ochotné prijať zmeny a zrušiť dlhoročnú zaužívanú prax? A keď nie? Ministerstvo zatiaľ vo svojej koncepcii žiadne návody neponúka. Áno, vytvoria sa odborné komisie, ale ich závery nemusia všetci akceptovať. Ak chceme zmenu, musí sa najprv určiť diagnóza a vytýčiť presné ciele, a následne by mala prebehnúť širšia verejná diskusia za účasti verejnosti, akademickej obce, zamestnávateľov a študentov. Vypracovanie zákona na ministerstve s následným pripomienkovým konaním nebude dostačujúce.