Oficiálny verzus skrytý dlh

Handrkovanie sa o tom, kde by bolo treba pridať a kde ubrať a ako treba ešte rýchlejšie znižovať deficit, je pri debate o rozpočte každoročným klišé. Vláda verzus opozícia, zamestnávatelia verzus odbory – ako to už býva – iné v ňom pokladajú za dobré a iné za zlé správy.

22.10.2018 15:00
debata (14)

Rodičia, vyjmúc tých elitárskych, za dobré správy pokladajú obedy pre žiakov zadarmo či zdvojnásobenie daňového bonusu na deti aspoň do šesť rokov. Pre najhoršie platených v štátnej a vo verejnej službe sú pozitívom nové tarifné tabuľky. Dobrou správou je rast výdavkov do zdravotníctva okrem ambulancií a do školstva okrem vysokého. Ich dlhotrvajúce podfinancovanie sa aspoň trochu zníži.

Nemecký ordoliberalizmus

„Z mnohých hľadísk je tento rozpočet jedinečný. Fiškálne ciele hovoria o tom, že ideme hospodáriť vyrovnane a prebytkovo,“ povedal po schválení návrhu vládou minister Peter Kažimír. V budúcom roku sa navrhuje takmer vyrovnané hospodárenie, v nasledujúcom nulový deficit a v roku 2021 prvý raz prebytok. Takéto výsledky šéfa rezortu financií nemohol neoceniť časopis Global Markets.

Hrubý dlh verejnej správy by mal v roku 2019 naďalej klesať. Predpokladá sa, že na konci rozpočtovaného obdobia klesne na 44,8 percenta HDP. Predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ivan Šramko ani tieto ciele nepokladá za dostatočne ambiciózne. Za to ho platia.

Je odbúravanie „skrytého dlhu“ v rezorte obrany najdôležitejšou prioritou Slovenskej republiky?

„Konvenčnou múdrosťou“ je v dobrých časoch vytvárať zásoby na zlé časy. Udržiavať nízky štátny dlh sa preto pokladá za dobrú prax. Možno s tým súhlasiť, pokiaľ sa to nestatne „posvätnou kravou“. Nízky dlh požaduje Pakt stability a rastu, aj fiškálna zmluva a zákon o rozpočtovej zodpovednosti.

Súčasná vláda je dobrým žiakom: starostlivo plní zadané úlohy, ktoré jej naordinoval nemecký ordoliberalizmus. Je dokonca lepším žiakom ako samotné Nemecko, ktorého štátny dlh v decembri 2017 dosiahol 64,1 percenta HDP. Nehovoriac o tom, že už dnes je dlh SR jedenásty najnižší spomedzi 28 štátov Európskej únie.

Pokrytecké trhy

Ide však o dlh na papieri. Aký je ten skutočný? Okrem dlhu v účtovných knihách štátu existuje totiž ešte skrytý v zdravotníctve, školstve, v zlej infraštruktúre, nehovoriac o účtoch, ktoré nám začínajú „vyrubovať“ klimatické zmeny. Z čoho sa bude znižovať, keď odpadnú eurofondy, z ktorých dnes pokrývame okolo 80 percent investícií štátu?

Štátnymi investíciami na úrovni 100 miliónov eur sa čiastočne ukrojí doteraz skrytý dlh v zdravotníctve. Skrytý dlh v železničnej doprave sa v ostatných mesiacoch akosi zviditeľnil a zrejme ani neklesne. Napriek tomu, že poruchy vlakov sú takmer každodennou realitou.

Najstarší rušeň, ktorý je v prevádzke, má podľa slov hovorcu Železničnej spoločnosti Slovensko rok výroby 1968. Veterán patriaci do múzea. Investičný dlh na cestách 1., 2., a 3. triedy sa odhaduje na pol miliardy eur. A aký je v iných sektoroch na centrálnej, regionálnej a komunálnej úrovni?

Nízky štátny dlh odmeňujú ratingové agentúry vysokou známkou a „trhy“ nižšími úrokovými sadzbami. V skutočnosti si však trhy neželajú, aby vlády fungovali bez dlhu.

Po páde cien akcií na Wall Streete sa následne v Európe a Ázii investori zamerali na nemecké vládne a výnosnejšie americké štátne dlhopisy. Zaujíma ich, aby dosahovali dostatočne vysoký zisk a podľa možnosti znesiteľné riziko. Potrebujú preto zadlžené štáty, ktoré zároveň dodržujú svoje záväzky voči nim, nech to stojí ich voličov čokoľvek.

Komu prospeje konsenzus?

Dohoda vo vláde nemusí vždy znamenať všeobecné dobro. Môže byť dokonca ekonomicky škodlivá. Táto vládna koalícia sa dohodla už na zrušení daňových licencií, na nižších daniach pre živnostníkov, ba aj na oslobodení príjmov z predaja obchodných podielov na úrovni fyzických i právnických osôb.

Ide o opatrenia, ktoré sa odborne nazývajú procyklické a znižujú nárazníkové zásoby na horšie časy. Nehovoriac o tom, že väčšinová strana urobila ústupky, ktoré jej vo viacerých prípadoch nesvedčia. Takým je aj ochota zastropovať vek na odchod do dôchodku i za cenu ústavného zakotvenia trojpilierového dôchodkového systému. Ako to môže ohroziť budúce dôchodky hradené Sociálnou poisťovňou, keď už nebude Smer pri moci a zvýhodňovania druhého piliera sa ujme napríklad Sulíkova SaS, to najsilnejšia vládna strana ignoruje.

Zdá sa, že najväčším bezpečnostným rizikom je nedodržanie dvojpercentného záväzku výdavkov na obranu. Tie sa na rok 2019 rozpočtujú vo výške 1,73 percenta HDP a v ďalších dvoch rokoch 1,81 a 1,91 percenta.

V roku 2018 hranicu dvoch percent dosiahlo, resp. prekročilo iba päť štátov NATO: USA, Grécko, Estónsko, Spojené kráľovstvo a Lotyšsko. Medzi členskými krajinami sú aj také, ktorých podiel výdavkov na obranu v percentách HDP je na úrovni omnoho nižšej ako v prípade Slovenska. Najmenšie výdavky sú v Luxembursku (0,55 %), potom v Belgicku a Španielsku (po 0,93 %).

Každý štátny rozpočet je o prioritách. Je odbúravanie „skrytého dlhu“ v rezorte obrany najdôležitejšou prioritou Slovenskej republiky?

© Autorské práva vyhradené

14 debata chyba
Viac na túto tému: #Peter Kažimír #štátny rozpočet #výdavky na obranu #dlh verejnej správy