Problém slovenského poľnohospodárstva

, 23.10.2018 08:00

V poslednom období sme svedkami veľkého záujmu spoločnosti o slovenské poľnohospodárstvo, čo by nás poľnohospodárov mohlo tešiť, ale, žiaľ, neteší. Namiesto toho, aby sa písalo o základnom smerovaní tohto rezortu, riešia sa trestnoprávne otázky a nekalé praktiky viacerých tiežfarmárov, ktorí vytvárajú veľmi zlý obraz o našom odvetví. Verejnosť dnes vníma najmä väčších poľnohospodárov ako mafiánov, zlodejov a agrobarónov, ktorí nerobia nič iné, len zneužívajú eurofondy a štátne dotácie.

Na základe tohto neprívetivého obrazu sa rozpútala mediálna vojna medzi "malými“ a "veľkými“ poľnohospodármi. Takéto vykreslenie rezortu, ktorý sa navyše nachádza v zložitom existenčnom postavení, je škodlivé pre všetkých poctivých, tvrdo pracujúcich poľnohospodárov. Nechcem bagatelizovať niekoľko medializovaných prípadov, ale postaviť celý rezort do polohy podvodníkov a predložiť verejnosti informáciu, že za tento stav zodpovedá ministerka Gabriela Matečná a Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA). Ide o nepravdivé vytĺkanie politického kapitálu.

Autori a objednávatelia týchto konšpirácií si zrejme neuvedomujú, aký dosah to má na vnímanie rezortu verejnosťou. Povedať, že kontroly poberateľov podpôr sú nedostatočné, pretože sa našlo niekoľko káuz z celkovo viac než 18-tisíc žiadostí, kde dochádzalo aj k trestnoprávnemu konaniu, je to isté, akoby niekto tvrdil, že by mal odstúpiť minister vnútra kvôli vodičom, ktorí spáchali závažný dopravný priestupok. Prípady, ktoré sa stali, treba čím skôr dôsledne vyšetriť a vyvodiť z toho zodpovednosť. Kategoricky však odmietam, že sa väčšina poľnohospodárov takto správa!

Viniť PPA, že dostatočne nekontroluje zákonnosť užívania pôdy, nasvedčuje o neznalosti problematiky a vedomom zavádzaní, ktoré má vytvárať dojem nefunkčnosti tejto inštitúcie.

Ak na východe ktosi niekomu nezákonne zabral pôdu, pácha buď priestupok, alebo trestný čin, na čo máme políciu, prokuratúru a súdnictvo. Ak ide o riešenie právneho problému, keď sa dvaja hádajú, kto má právo na tej-ktorej roli hospodáriť, to môže rozhodnúť iba súd, a nie PPA. Narýchlo ponúkané riešenia opozičných politikov, že treba každým žiadateľom k žiadosti o platbu na pôdu priložiť nájomnú zmluvu, je nereálne, populistické.

Nie je v silách žiadnej inštitúcie fyzicky, personálne ani právne posúdiť milióny zmlúv, či sú platné v súlade so zákonom. Bola by to len ďalšia byrokratická a finančná záťaž pre žiadateľov i pracovníkov PPA. Bolo by to najmä zbytočné. Stačilo by, aby každý štatutárny zástupca žiadateľa podpísal pri podávaní žiadosti notárom overené vyhlásenie, aby nemohol spochybniť svoj podpis, že k všetkej pôde, na ktorú žiada podporu, má právny vzťah.

To znamená, že ju buď vlastní, prenajíma, podnajíma, alebo ju má v náhradnom užívaní, resp. zamenenú s iným vlastníkom. Pri akomkoľvek probléme si to môžu nielen PPA, ale aj orgány činné v trestnom konaní skontrolovať. Ak by to nebola pravda, tak by sa žiadateľ dopúšťal trestného činu subvenčného podvodu i so všetkými trestnoprávnymi dôsledkami.

Drvivá väčšina nájomných vzťahov medzi vlastníkom pozemku a nájomcom je bezproblémová. Bolo by úplne zbytočné, aby do týchto vzťahov ktokoľvek vstupoval. Viniť PPA, že dostatočne nekontroluje zákonnosť užívania pôdy, nasvedčuje o neznalosti problematiky a vedomom zavádzaní, ktoré má vytvárať dojem nefunkčnosti tejto inštitúcie.

To môže mať fatálne následky pre všetkých, aj v drvivej väčšine poctivých poľnohospodárov a úradníkov. Napríklad pozastavením akreditácie PPA. Pri každom systéme záleží, na koľko percent je úspešný. V prípade zistenia nezrovnalostí alebo nezákonnosti môže PPA iba pozastaviť vyplatenie podpory dotknutým subjektom, až kým sa zákonne nerozhodne, komu právo prináleží.

Ak sa však pozrieme na efektívnosť využívania prírodných i finančných zdrojov, zistíme veľké rezervy aj u nás poľnohospodárov. Za nahromadené problémy nesú zodpovednosť všetci ministri pôdohospdárstva od novembra 1989. Dnes kričať, že je za to zodpovedná len Matečná, je mierne povedané nepravdivé a neférové. Navyše ona ako jediná z doterajších ministrov našla odvahu neposkytovať podporu plošne, ale požadovať od žiadateľov aspoň trochu efektívnosti. Prijala veľmi veľa užitočných opatrení zvyšujúcich transparentnosť pri riešení mnohých problémov v rezorte. Niektorí z nás sa naučili byť efektívni produkovaním „ničoho“, mulčovaním biomasy a chovom zvierat len pre splnenie povinného limitu VDJ (veľká dobytčia jednotka) na poberanie podpory.

Pokiaľ my sami nezačneme požadovať od vlády, aby viac podporovala efektívnosť, aktívnych poľnohospodárov a národné finančné zdroje smerovali práve sem, ale sa budeme vybíjať iba vo vzájomnom osočovaní, žabomyších vojnách medzi malými a veľkými, medzi produkčnými a znevýhodnenými oblasťami a nebudeme požadovať, aby vo všetkých regiónoch, tak malí ako aj veľkí, ale hlavne efektívni poľnohospodári mali normálne podmienky na prežitie porovnateľné s okolitými krajinami, je koniec slovenskému poľnohospodárstvu. Postupne prejde pôda do rúk zahraničných investorov, či už priamo alebo cez medzistupeň finančných skupín. A Slovensko sa stane ešte odkázanejšie na dovoz potravín často pochybnej kvality.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#poľnohospodári #poľnohodpodárstvo
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku