Investičná skupina Penta sa pred ôsmimi-desiatimi rokmi rozhodla, že vybuduje v hlavnom meste nemocnicu a ako je známe, stavať už začala. Naopak, konkurenčný projekt novej modernej Univerzitnej nemocnice len niekoľko kilometrov od nej ostáva stále zakonzervovanou stavbou napriek tomu, že s jej výstavbou na Rázsochách začali ešte komunisti pred novembrom 1989.
Pravú príčinu toho, prečo sa v tom nepokračovalo po páde totalitného režimu, nepoznáme. Možno to zabránili pravicové vlády s teóriou tzv. zdravotníckych čiernych dier. Výsledkom po takmer troch desaťročiach je to, že ak sa má pokračovať v realizácii pôvodnej myšlienky, musí sa najprv odstrániť to, čo sa tam doteraz postavilo. Vieme, že podľa novších rozhodnutí štátna nemocnica mala fungovať už na jeseň minulého roka, no pre rozličné administratívne príčiny sa zatiaľ nezačalo ani len s búraním.
Fakt, že na jednej strane je súkromný investor, ktorý už stavia, a na druhej strane štátny, ktorému sa nedarí pohnúť z miesta, nevyhnutne vyvoláva pochybnosti.
Projekt Penty hovorí o koncovej nemocnici, kde sa majú liečiť aj tie najkomplikovanejšie stavy najmodernejšou technikou. O to isté ide aj plánovanej štátnej nemocnici, navyše s výučbou medikov.
Zástupcovia Penty odmietajú myšlienku akejkoľvek konkurencie týchto dvoch veľkých zdravotníckych zariadení. Tvrdia, že ich projekt je nezávislý od budúcej štátnej nemocnice. Ťažko tomu veriť, lebo ak sa v Bratislave pomerne blízko seba vybudujú dve podobné zariadenia, budú si nevyhnutne konkurovať. Už len preto, že pre nedostatok špecialistov a zdravotných sestier v nich nebude mať takmer kto pracovať.
Je úplne zrejmé, že ten, kto skôr postaví, vyhrá. Vraj sa už začína verbovanie špecialistov. Štátny moloch je veľmi ťažkopádny a všetko mu dlho trvá. Ale fakt, že v tej istej veci je na jednej strane súkromný investor, ktorý už stavia, a na druhej strane štátny, ktorému sa nedarí pohnúť z miesta, nutne vyvoláva pochybnosti, či ktosi dlhodobo výstavbu štátnej nemocnice náročky neblokuje.
Nik netvrdí, že za všetkým je spomínaná investičná skupina, hoci viaceré okolnosti by mohli nasvedčovať tomu, že mala svojich ľudí na ministerstve zdravotníctva práve v období investičných príprav na svoju vlastnú nemocnicu. Rozpaky vyvoláva napríklad kariéra doktorky práv Zuzany Zvolenskej, ktorá bola v roku 2008 najprv generálnou riaditeľkou štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Po dvoch rokoch ju prekvapujúco angažovali do konkurenčnej súkromnej zdravotnej poisťovne Dôvera, ktorú vlastní Penta, tiež ako generálnu riaditeľku.
Asi to nebol ten správny krok, lebo na tomto lukratívnom poste strávila iba rok. Odišla vraj preto, aby sa stala poradkyňou v štátnom Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, s oveľa nižším príjmom a kompetenciami. Ale tiež nie nadlho, lebo o rok nato – 4. apríla 2012 ju vymenovali za ministerku zdravotníctva. Ak sa jeden z najväčších investorov v zdravotníctve na Slovensku a v strednej Európe vôbec rozhodne dosadiť do funkcie generálneho riaditeľa svojej poisťovne nejakého človeka, tak musí mať na to isté dôvody. Zvolenská však svoje kontakty na Pentu vždy popierala.
Po jej odchode v súvislosti s predraženým nákupom CT prístroja pre piešťanskú nemocnicu štafetu prevzal jej dovtedajší námestník, košický lekár Viliam Čislák. Ten prešiel na ministerstvo z funkcie manažéra pre zdravotnú starostlivosť akciovej spoločnosti Svet zdravia. Tá združuje dvanásť nemocníc a polikliník prevažne na východnom Slovensku a patrí Pente. Svoje kontakty na ňu teda Čislák nemohol poprieť.
Posledný v tejto sérii bol Tomáš Drucker. Súdiac podľa jeho rozhodnutí bol Pente prinajmenšom priaznivo naklonený. Napríklad o osobe, ktorá pracovala pre túto finančnú skupinu štyri roky v konkurenčnom projekte spomínanej nemocnice v Bratislave a následne ju prijali na ministerstvo zdravotníctva akurát do tímu na výstavbu štátnej nemocnice, vyhlásil, že v tom nevidí nijaký konflikt záujmov. Porovnal to s prechodom odborníka z IBM do HP.
Tieto dve veci však nemožno porovnávať. Je iné, keď niekto prestúpi z jednej súkromnej firmy do druhej. Ak však ktosi prechádza v tej istej oblasti súkromného sektora do štátneho, ktorý navyše aj priamo alebo nepriamo riadi, tak to vyvoláva určité podozrenia.
Ešte v roku 2017 šéf rezortu zdravotníctva Drucker v tejto záležitosti vyhlásil: „Nás nezaujíma v tomto ohľade spoločnosť Penta, aký má záujem. My sme sa potrebovali vysporiadať s našimi problémami a siahli sme po človeku, ktorý má skúsenosti.“
Dodnes to znie neúprimne. Buď išlo o zastieranie skutočností alebo o hrubú neodbornosť. Veď ktorý investor by nebol zvedavý na projekt konkurencie? Ibaže by mu nezáležalo na tom svojom.