Možnosť vládnuť si sami, rozhodovať a niesť zodpovednosť s celým radom pozitívnych, ale aj problematických krokov má vzhľadom na niekdajšie skúsenosti zásadný dejinný význam. Nielen z hľadiska politického, ale aj bezpečnostného, kultúrneho, hospodárskeho a sociálneho.
Pri zrode Československa hrali významnú úlohu strategicky premyslené veci i náhody. Na začiatku stojí enormné nasadenie Tomáša G. Masaryka, Milana R. Štefánika, Vavra Šrobára, Karla Kramářa, Edvarda Beneša a ďalších. Dôležité však bolo aj to, že sa v strede Európy zrazu objavilo mocenské vákuum.
Oslabila sa dôvera v zastupiteľskú demokraciu a v politiku. Práve prvá ČSR a jej charakter môže byť hodnotou, ktorá pozitívne pôsobí na naše súčasné postoje.
Nešlo iba o oslabené a „prehnité“ Rakúsko-Uhorsko, ale najmä o vojnou zničené Nemecko a vo vnútorných konfliktoch sa zmietajúce Rusko. Imperializmus oboch veľkých národov bol roku 1918 nemysliteľný. To nepochybne prispelo nielen k suverenite Československa, ale aj ďalších krajín v priestore medzi týmito mocnosťami. Dnes vieme, že sa po prvej svetovej vojne Moskva a Berlín pripravovali na expanzie, ale pre nás bola ich vtedajšia nemohúcnosť požehnaním.
Kľúčovým momentom spoločného štátu bolo to, že pri základoch jeho budovania stáli ľudia vzdelaní, intelektuáli. Osobitne Masaryk považoval za dôležité, aby sa spoločnosť rozvíjala mravne. Preto je pravdepodobne rozhodujúce, že sa ČSR orientovala na demokraciu a čo najužšie spojenectvo s Európou. V každej chvíli, počas každého rozhodovania sa Masaryk usiloval o čo najväčšiu previazanosť s Veľkou Britániou a Francúzskom. Republika potrebuje aspoň päťdesiat rokov, aby sa patrične konštituovala, dodával.
Dnes, keď sa obzeráme späť, vidíme, že myšlienka roku 1918, idea demokratického prostredia prvej republiky je obrovskou hodnotou, ktorú získali Česi a Slováci na rozdiel od svojich susedov. Je veľkou výhodou, že ak si spomíname na udalosti spred sto rokov, pripomíname si zároveň i počiatok našej novodobej demokracie.
Ľudia, ktorí Masarykovu republiku zažili, vracali sa k nej počas Pražskej jari i v novembri 1989. Spomeňme si na transparenty a letáky z tých čias, na ktorých sa objavoval Masaryk, Štefánik a ďalší. Pamätníci hovorili na námestiach i v médiách. Pravdaže nám vtedajšie obdobie idealizovali, ale mali nespochybniteľný vplyv na „zamatovú revolúciu“ a okamžité, takmer bezproblémové opustenie tzv. starého režimu.
Politológovia preukázali, že najpevnejšie sú tie myšlienky, ktoré transformujú demokraciu, tie, ktoré už niekedy v minulosti týmto režimom prešli. Svet i Európa sú dnes v pohybe, premenil sa ich hodnotový rámec, vzrastá populizmus, extrémizmus aj xenofóbia.
Oslabila sa dôvera v zastupiteľskú demokraciu a v politiku vôbec. Potom práve prvá ČSR a jej charakter môže byť hodnotou, ktorá pozitívne pôsobí na naše súčasné postoje. V najbližších rokoch sa môže samozrejme stať čokoľvek, no pokiaľ sa pozrieme na krajiny visegrádskej štvorky, vidíme rozdiely. Na jednej strane Česko a Slovensko, na druhej Maďarsko a Poľsko.
Mnohé sme počas uplynulého storočia nezvládli, najmä nástup a následnú podporu totalitného režimu. Ale dostali sme sa z toho. Intuitívne cítime, že naša záchrana je v tom, s čím sme prichádzali už v roku 1918: podpora demokracie, humanizmus a permanentné proeurópske smerovanie. Pokiaľ sa ich budeme pridŕžať, sme na dobrej ceste. Naše terajšie šťastie však spočíva tiež v tom, že sme síce naďalej vklinení medzi dve mocnosti, no Nemecko je bytostne demokratické.