V kampani pred komunálnymi voľbami sa vo väčších mestách najčastejšie hovorí o parkovacej politike. Zriedkavejšie o tom, prečo o nej hovoriť treba. Napríklad ako situácia vo verejnej hromadnej doprave núti dopravovať sa osobným autom. A už vôbec sa nehovorí o tom, že možno by sa mohlo trochu prehodnotiť daňové odpisovanie osobného auta pre podnikateľov a s. r. o., aby lákadlom jeho kúpy nebola daňová optimalizácia, respektíve aby neobnovovali vozový park častejšie, ako treba.
Čo sľubovali budúci primátori
Primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal sa v predchádzajúcej kampani snažil zaujať Bratislavčanov heslom „Dáme to!“ Čo, nebolo celkom zrejmé a priestor pre fantáziu sa otváral. Možno mnohých povzbudilo, že sa dočkajú a mesto im poskytne to, čo potrebujú. Počnúc podnikateľskými kruhmi, ktorým išlo o obchody, končiac zástupmi bezdomovcov, ktorí ešte vždy chcú prežiť. Možno sa aj starí nájomníci voľakedajších štátnych bytov v centre, ktoré sa v reštitúciách vrátili bývalým vlastníkom, nádejali, že im mesto poskytne náhradné bývanie v novopostavených nájomných bytoch. Nových bytov sa síce nedočkali, ale mesto im aspoň prispieva na nájomné, ktoré by inak zo svojich dôchodkov nedokázali uhradiť. Z daní ostatných Bratislavčanov. Takéto nakladanie s peniazmi mesta však ťažko napĺňa primátorovo predsavzatie z predošlej kampane: „Bratislava nie je Zürich, ale tiež môže rozumne hospodáriť.“
Poldruhahodinová televízna diskusia kandidátov na primátora Nitry sa skoro hodinu zaoberala parkovaním a miestnou dopravou. Iba zvyšok času zostal na všetko ostatné. Keď niektorý z kandidátov zabrúsil do demografie a zamestnanosti v Nitre a jej okolí a trebárs chcel hovoriť o bytoch, hoci reč sa viedla o parkovaní, moderátor ho vrátil do príslušných medzí. O tom, že to navzájom súvisí, sa nechcelo počuť. Nitra je však exemplárnym príkladom, ako sú zamestnanosť a bývanie dvoma stránkami jednej mince a ako na ne nadväzuje doprava.
Pred pár dňami Jaguar Land Rover v Nitre slávnostne spustil výrobu a už dnes zamestnáva 1¤500 zamestnancov. Po úplnom nábehu to má byť až 2¤800. Ak mesto postavilo za posledný rok iba 35 nájomných bytov, ako môže rátať s tým, že uspokojí záujemcov, ktorí by sa chceli v automobilke zamestnať, ibaže nemajú kde bývať? Prekážkou mobility za prácou nemusí byť iba to, že sme v porovnaní s Američanmi nezvyknutí sťahovať sa za prácou. Prekážkou môže byť aj to, že sa nemáme kam sťahovať. Ak je aktuálna základná mzda v JLR iba 715 eur v hrubom, získať hypotéku a hradiť mesačne niekoľko sto eur zo mzdy len za ňu, je ako z ríše snov. Zdá sa, že „investičné stimuly“ do bývania chýbajú v Nitre, no nielen v nej.
Zákaz podnikania?
Nájomné bývanie zvyšuje mobilitu pracovnej sily, no poskytuje i ďalšie výhody pre domácnosť – a pre hospodárstvo. Dlhodobé splácanie hypotéky je veľkou záťažou pre rozpočet domácností, je Damoklovým mečom nad ich hlavami. Okrem toho znižuje kúpyschopný dopyt, ktorý by mal byť jedným z ťahúňov hospodárskeho rastu. A mal by pomôcť dynamizovať i lokálny rozvoj.
Téza, že štát je zlý podnikateľ, sa vztiahla i na mestá a obce a výsledkom bolo masívne „outsorsovanie“ skoro všetkého do súkromných rúk. Okrem toho sotva možno hovoriť o férovej súťaži, ak sa zvýhodňuje jeden pred druhým. Nápad zatraktívniť výstavbu obecných nájomných bytov je dobrý, no nemal by byť zacielený iba na súkromný sektor. Inak by totiž šlo o narušenie pravidiel trhu.
Zabudovať do nájomného domu malú tepláreň i elektráreň by už nemalo byť utópiou, ale riešením, z ktorého môžu profitovať nielen nájomníci, no i mesto či obec.
Avizované zvyšovanie cien elektriny a plynu a po ňom s veľkou pravdepodobnosťou i zvyšovanie cien tepla ponúka mestám a obciam vhodnú príležitosť na podnikanie – a ľuďom možnosť, ako sa rastu cien vyhnúť. Predpokladá to však radikálnu zmenu v prechode od centrálnej k lokálnej energetike, inými slovami prechod od centrálnych dodávok elektriny a tepla na ich produkciu z lokálnych zdrojov. Pre samosprávy sa tak otvára lukratívny segment podnikania v energetike, ktorá okrem toho, že je aj z hľadiska ekologického udržateľná, pomáha, aby peňažné zdroje neutekali z mesta či z obce von. Že je to prakticky realizovateľné, stačí sa ísť prejsť niekoľko desiatok možno sto kilometrov do susedného Rakúska.
Nezabúdajme tiež, že od 1. 1. 2016 sa aj na Slovensku musia stavať už iba tzv. ultranízkoenergetické budovy. To bez využitia technológií založených na obnoviteľných zdrojoch energie nie je možné. Zabudovať napr. do nájomného domu malú tepláreň i elektráreň by už nemalo byť utópiou, ale riešením, z ktorého môžu profitovať nielen budúci nájomníci, no i mesto či obec. Dočkajú sa toho voliči?