Bolsonaro nie je hrozba len pre Brazíliu

08.11.2018 16:00

Antisystémová vlna má na konte ďalší úspech. Po brexite, zvolení Donalda Trumpa za prezidenta Spojených štátov či zostavení talianskej vlády stranami Piatich hviezd a Ligy sa do tábora pravicových populistických vládcov pridal aj brazílsky prezident Jair Bolsonaro. Ide o ďalšie varovanie pre politický stred, ktorý sa musí vyrovnať s tým, že nie všetci sme víťazi globalizácie. Jair Bolsonaro však ani zďaleka nie je šampiónom ľudu.

Predovšetkým je nutné spochybniť jednoliaty pohľad na jeho víťazstvo. Nielen v Brazílii sú ľudia často znechutení korupčnými škandálmi a neschopnosťou vlád naštartovať ekonomiku, ktorá by im zaručila lepšie životy. Podobne ako sa ukázalo pri brexite či voľbe Trumpa za prezidenta, toto znechutenie nemusí byť len prejavom autentického hnevu obyvateľstva.

Bolsonarovo víťazstvo bolo možné aj vďaka masívnemu šíreniu falošných správ prostredníctvom komunikačnej aplikácie WhatsApp, ktorú vlastní Facebook. Viacerí aktivisti a reportéri zdokladovali, že v Brazílii veľmi obľúbený WhatsApp umožnil systematickú manipuláciu s účastníkmi skupinových konverzácií. Do akej miery potom môžeme hovoriť o autenticite rozhorčenosti Brazílčanov a Brazílčaniek?

Samozrejme, politickí agitátori iba využili situáciu, za ktorú do značnej miery môžu aj predošlé vlády, ktoré neboli schopné vyriešiť kriminalitu a chudobu v krajine. Navyše politici ľavicovej Robotníckej strany (PT) boli sami zapletení do korupčných škandálov. V takomto prostredí rezonovali Bolsonarove chvály na vojenský diktátorský režim, ktorého sa Brazília zbavila v roku 1985.

Bolsonarova rétorika môže byť síce namierená proti elitám a korupcii, no v stávke je predovšetkým boj nadnárodných korporácií proti domorodému obyvateľstvu, ochrana životného prostredia či práva pracujúcich.

Bolsonarove názory sú v skutku zarážajúce. Opovrhovanie ženami či LGBT komunitou sa javí radikálne dokonca aj na pomery európskych ultrakonzerva­tívnych kruhov. Okrem toho je nový brazílsky prezident rasista používajúci „osvedčené“ hanlivé slová na adresu brazílskych černochov a migrantov. Jeho autoritatívne zázemie sa odráža aj v názoroch na mučenie, ktoré otvorene schvaľuje, pričom uviedol, že jediným nedostatkom bývalého vojenského režimu bol fakt, že vyvraždil málo ľudí. Pred voľbami bola jeho aura nebojácneho bojovníka ešte zvýraznená pokusom dobodať ho na verejnom zhromaždení.

Bolsonaro však nemôže byť za žiadnych okolností označený za ľudového kandidáta. Dôvodov, pre ktoré sa ľudia utiekajú k politikom sľubujúcim nastolenie poriadku a boj s elitami, je viacero. Do značnej miery je to aj názor, že sa vymedzujú voči finančnému kapitálu a uprednostňujú bežných ľudí. Lenže tento názor je dosť problematický a prípad Brazílie nám umožňuje chápať viaceré roviny tohto mýtu.

Hoci Bolsonarova minulosť a jeho prejavy sú prevažne ekonomicky nacionalistické, denník Wall Street Journal hodnotil kladne výber jeho ekonomického poradcu Paula Guedesa, ktorý bol poslucháčom Chicagskej univerzity. Bolsonaro takisto prisľúbil privatizáciu niektorých odvetví a revíziu dôchodkového systému, čím by sa jeho ekonomická politika priblížila Pinochetovej vláde v Čile. Jeho predvolebný rasizmus bol namierený aj proti domorodým obyvateľom Amazonského pralesa, ktorý plánuje ešte viac sprístupniť ťažbe a poľnohospodárskej produkcii.

Ešte pred voľbami vydala skupina aktivistov a intelektuálov verejné varovanie týkajúce sa predovšetkým ohrozenia globálne dôležitého Amazonského pralesa. Medzi signatármi výzvy bola aj aktivistka a filozofka Naomi Klein, ktorá sa dlhodobo venuje environmentálnej ochrane a pôsobeniu nadnárodných korporácií na životy a prostredie domorodého obyvateľstva. Ak máme brať varovania klimatických vedcov vážne, Bolsonaro je ohrozením nielen pre Brazíliu.

Prečo si teda Brazília zvolila Bolsonara? Britský Guardian uverejnil najnovší výskum záujmov 100 najbohatších ľudí. Hoci spoločnosť má tendenciu vnímať miliardárov v štýle Georgea Sorosa, Warrena Buffetta či Billa Gatesa, ktorí sú verejne aktívni a často podporujú liberálnejšie témy, akými sú napríklad podpora otvorenej spoločnosti, vzdelávania či práv menšín, absolútna väčšina miliardárov sa k politickým témam nevyjadruje. Na základe štúdie 97 % najbohatších miliardárov nepovedalo verejne k sociálnym otázkam vôbec nič, no väčšina z nich je pravidelnými prispievateľmi ultrakonzerva­tívnych republikánskych politikov a nadácií, ktoré aktívne bojujú proti odborom, zdaneniu bohatých či pozemkovej dani, pričom často dopĺňajú túto agendu zdanlivou ochranou tzv. tradičnej rodiny. Za mnohých možno spomenúť napríklad bratov Kochovcov či Peta Petersona, spoluzakladateľa spoločnosti Blackstone s úzkymi väzbami na saudskoarabský kapitál. Najbohatšia elita teda nie je ani zďaleka liberálna.

Bolsonarova rétorika môže byť síce namierená proti elitám a korupcii, ale okrem priameho ohrozenia demokracie a občianskeho zriadenia v Brazílii je v stávke predovšetkým boj nadnárodných korporácií proti domorodému obyvateľstvu, ochrana životného prostredia či práva pracujúcich. Hrozí, že legitímna požiadavka verejnosti po ekonomickom raste a odstránení kriminality bude sprevádzaná ničením samotnej verejnosti.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#prezidentské voľby Brazília #Naomi Klein #nadnárodné korporácie #Jair Bolsonaro #Amazónsky prales
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
34,99
Flower box biela kocka "M" farebné kvety

Flower box biela kocka "M" farebné kvety

29,99
Orchidea zelená na vysoko

Orchidea zelená na vysoko

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk