Prvý, priebežne platený, je odkázaný na pomer počtu pracujúcich a dôchodcov. Keď počas nedávnej krízy klesla zamestnanosť, prepadol sa do ťažkého deficitu. Výšku dôchodkov vedel udržať iba vďaka dotáciám od štátu. Momentálne sa vďaka rastúcej zamestnanosti karta obrátila, tak to však navždy nezostane. Do produktívneho veku budú prichádzať populačne slabšie ročníky a tie početnejšie pôjdu opačným smerom – na zaslúžený odpočinok. Zvrátiť tento proces pomocou migrácie je chiméra.
Druhý pilier je už našťastie pevnou súčasťou dvojpilierového základného dôchodkového systému. No i tak je vďačným cieľom pre tých, čo veria v nekonečnú silu a dobrotu štátu. Kto chce psa biť, palicu si nájde. A tak tu každú chvíľu máme vraj rozličné zvraty, zlomy, zlyhania či katastrofy. Raz sú to zlé výnosy, inokedy anuity alebo sporitelia sa dostali do nesprávnych fondov. Všetko, samozrejme, s fatálnymi dôsledkami. Opak je však pravda. Druhý pilier je už niekoľko rokov stabilizovaný, pomerne dobre nastavený a svojim sporiteľom zarába.
Aj ten, kto finančné pohyby vo svete nesleduje denne, zaregistroval, že posledné roky sa nadpriemerne darilo akciovým trhom. Tie rástli bez rozdielu, v akých sektoroch či regiónoch pôsobili. A keďže tieto akcie, ktorých cena rástla, mali nakúpené negarantované dôchodkové fondy, darilo sa aj im. Čím viac akcií mali dôchodkové fondy vo svojom majetku, tým viac svojim klientom zarobili.
Súčasný rok je zatiaľ slabší, v zápore sa ocitla väčšina fondov. Každý rok nemôže byť rovnako úspešný. Po bohatých zákonite prídu aj tie horšie.
V priemere negarantované fondy za posledných päť rokov dokázali zarobiť nad 40 percent. Výnimkou neboli ani zhodnotenia nad 70 percent. Tento rast akcií bol nezvyčajne plynulý, bez výrazných výkyvov smerom nadol. Najmä minulý rok bol extrémne pokojný.
Darilo sa aj garantovaným fondom, napriek situácii na úrokových trhoch. Európska centrálna banka držala posledných päť rokov úrokové sadzby iba tesne nad nulou, posledné dva roky dokonca na nule. Napriek tomu tieto fondy dokázali sporiteľom zarobiť v priemere takmer 9 percent. Na porovnanie, v bankovom sektore sú úroky na vkladoch už dlho blízke nule. Podielové či treťopilierové konzervatívne fondy skončili porovnateľne. Summa summarum, až do konca roka 2017 všetko išlo úžasne.
Súčasný rok je zatiaľ poslabší. Zhodnotenie garantovaných fondov sa drží mierne pod nulou. V zápore sa ocitla aj väčšina negarantovaných fondov. Je jasné, že každý rok nemôže byť rovnako úspešný. Po tých bohatých zákonite prídu aj horšie. To však neznamená, že druhý pilier sa otriasa v základoch či podobné nezmysly, ako počúvame zakaždým, keď trhy klesnú.
História nás učí, že lepšie a horšie časy sa na trhoch pravidelne striedajú. A v dlhodobom sporení prevláda efekt dobrých časov. Platí to aj pre rizikovejšie investovanie, napríklad do akcií. Pri dlhodobom sporení je najlepšie dlhodobo ostať sedieť v akciách, nech sa deje, čo sa deje. Či rastú, alebo padajú. Ak sporiteľ nie je práve investičný guru z Wall Streetu, aj tak netrafí, kedy akcie porastú a kedy klesnú.
Ešte horšou stratégiou je bezhlavé preskakovanie medzi fondmi ovládané strachom, keď akcie padajú, a chamtivosťou, keď zase rastú. Vlak s výnosmi takémuto sporiteľovi takmer vždy ujde.
Rok sa nemá hodnotiť pred decembrom, no je pravdepodobné, že rok 2018 bude výnosmi zaostávať za predchádzajúcimi. Bombastické titulky nás tak pravdepodobne budú sprevádzať častejšie. Treba sa však naučiť brať ich s nadhľadom. Nestresovať sa, nepanikáriť. Finančné trhy jednosmerku nepoznajú, hoci to po minulé roky možno tak vyzeralo.