Brazília si v druhom kole prezidentských volieb zvolila za prezidenta krajne pravicového kandidáta Jaira Messiasa Bolsonara. Bolsonaro získal 55,1 percenta hlasov a vyhral vo väčšine brazílskych regiónov. Stredoľavý kandidát Strany pracujúcich (Partido dos Trabalhadores, PT) Fernando Haddad získal 44,9 percenta hlasov a zvíťazil len na chudobnom severovýchode. Voľby do senátu a voľby guvernérov vykazujú podobné črty. Extrémna pravica sa posilnila, stredoľavé sily sa oslabili a tradičná liberálna pravica zostala takmer úplne marginalizovaná. Bolsonarov volebný triumf znamená autoritársky a propodnikateľský obrat nielen pre Brazíliu, ale pre celý subkontinent.
Bolsonaro ťažil z frustrácie zo silného ekonomického prepadu posledných rokov, z korupčných škandálov a zo strachu z vysokej miery násilia. Staval aj na reakciách bieleho obyvateľstva a na určitých umiernených kvótach v prospech diskriminovaných menšín, ktoré zaviedla vláda PT. Profitoval aj z toho, že súdy na základe pochybných korupčných obvinení zosadili bývalého prezidenta Inácia Lulu da Silva, ktorý v prieskumoch verejnej mienky pred voľbami výrazne viedol.
Foto: Reuters, ADRIANO MACHADO
Bolsonaro viedol mimoriadne agresívnu volebnú kampaň, najmä prostredníctvom sociálnych médií. Bolsonarov tábor sa uchýlil k masívnej osočujúcej kampani voči svojmu protivníkovi, ktorú vo veľkej miere financovali podnikateľské kruhy. Spoliehal sa aj na evanjelikálne cirkvi, ktoré presadzujú konzervatívnu predstavu o rodine a oslavujú len individuálny úspech.
Proti Bolsonarovým krajným pravicovým, homofóbnym a rasistickým postojom sa mobilizovali najmä ženy. Nielenže organizovali demonštrácie, ale dokonca viedli kampaň v uliciach. Vo finálnej fáze volebnej kampane bola viditeľná mobilizácia za obranu demokracie a v prospech Haddada. Počas rokov pôsobenia vo vláde sa politický štýl PT začal čoraz viac podobať štýlu tradičných brazílskych strán, za čo Haddad aj PT zaplatili vysokú cenu. Ukázalo sa, že ich úspešná sociálna politika na porážku Bolsonara nestačila.
Prezident bielych a bohatých
Bolsonaro, otvorený obdivovateľ vojenskej diktatúry (1964 – 1985), bol úspešný najmä na relatívne bohatom a „bielom“ juhu, kde získal až 68,3 percenta hlasov. Najviac sa mu darilo v niektorých mestách vo vnútrozemí regiónu Santa Catarina, napríklad v Blumenau, kde žijú imigranti nemeckého pôvodu.
Haddad získal 69,7 percenta na severovýchode, ktorý je vo veľkej miere obývaný potomkami afrických otrokov, a kde hospodárska a sociálna politika PT priniesla výrazné zlepšenia. Súčasne získal väčšinu hlasov chudobných – voličov s príjmami zodpovedajúcimi najviac dvojnásobku minimálnej mzdy. Tieto extrémy svedčia o sociálnych a „rasových“ faktoroch pri hlasovaní.
Výsledkom súčasných parlamentných volieb je roztrieštený kongres so silným posunom ku krajnej pravici. Bolsonarova strana je po PT druhou najsilnejšou stranou v poslaneckej snemovni a má ďaleko od toho, aby mala vlastnú väčšinu. Bolsonaro však môže ťažiť zo silného, neformálneho spojenia so zástupcami agrobiznisu, evanjelikálnych cirkví, ako aj s bývalými a súčasnými vojakmi a policajtmi.
S Bohom a pištoľou
Nominácia Sergia Mora ako nového ministra spravodlivosti a verejnej bezpečnosti je jedna z Bolsonarových symbolických nominácií do nového kabinetu. Moro bol kľúčovým vyšetrujúcim sudcom v korupčných prípadoch. Práve on odsúdil bývalého prezidenta Inácia Lulu da Silva v prvostupňovom konaní. Jeho verdikt bol veľmi kontroverzný, keďže nedokázal predložiť presvedčivé vecné dôkazy o Lulovej vine. Navyše ignoroval súdny príkaz na prepustenie Lulu z väzenia. Hoci sa Moro nehlási k Bolsonarovmu obdivovaniu vojenského režimu, sám sa prezentuje ako prísny sudca, čo je v súlade s Bolsonarovým represívnym prístupom. Dezignovaný prezident ohlásil, že činy hnutia ľudí bez pôdy a domova bude stíhať ako „terorizmus“.
Pre oblasť vzdelávania avizoval komercializáciu a extrémne konzervatívnu agendu. Do parlamentu sa chystá predložiť projekt, ktorým sa zakáže používanie pojmov „rod“ či „sexuálna orientácia“. Okrem toho chce opätovne zaviesť témy etickej a občianskej výchovy, ktoré sa nevyučovali od skončenia vojenskej diktatúry.
Tesne po zvolení sa Jair Bolsonaro dostal do ostrej potýčky s jedným z najväčších denníkov Folha de São Paulo. Krátko pred voľbami tento liberálny denník zverejnil informácie, ako podnikatelia financovali kampaň s „falošnými správami“ v prospech Bolsonara. Na otázku, či bude rešpektovať slobodu tlače vrátane Folha de São Paulo, Bolsonaro odpovedal: „S týmito novinami je koniec.“ Ako prezident bude Bolsonaro kontrolovať dotácie médiám (približne 500 miliónov amerických dolárov ročne). Týmto spôsobom má na médiá silnú páku.
Ultraliberálna hospodárska politika
V oblasti hospodárskej politiky Bolsonaro avizuje ultraliberálnu agendu. V minulosti navrhoval skôr intervencionistickú úlohu štátu. Teraz hrá na strunu dvoch mimoriadne silných podnikateľských odvetví: finančného a poľnohospodárskeho. Presadzujú návrat k tradičnému modelu (nedostatočného) rozvoja: zameranie na export surovín. Ich vízie reprezentuje kandidát na ministra pre hospodárske záležitosti a financie Paulo Guedes. Guedes študoval ekonómiu na Chicagskej univerzite, ktorá bola jedným z intelektuálnych centier neoliberalizmu. Podobne ako ďalších „chicagských chlapcov“, aj jeho priťahovala neoliberálna hospodárska politika vojenskej diktatúry v Čile. Jeho hlavným politickým projektom je privatizácia brazílskeho dôchodkového systému podľa čilského modelu. Realizáciou tohto návrhu by sa v Brazílii otvorila pre financie príležitosť na nový lukratívny biznis.
Paulo Guedes navrhuje aj rýchle otvorenie a liberalizáciu brazílskej ekonomiky, čo korešponduje so záujmami finančného, poľnohospodárskeho a ťažobného sektora, nie však výrobného priemyslu. Zástupcovia výrobného sektora okamžite vyjadrili svoje obavy ohľadom rýchleho rúcania ochranných bariér. V súvislosti s priemyselnou politikou a politikou zahraničného obchodu už v pravicovom tábore badať prvé posuny.
V súlade so záujmami agrobiznisu bude nová vláda presadzovať výstavbu dopravnej infraštruktúry v regióne Amazonas, ktorá spôsobí ďalšie odlesňovanie. Od vlády ľahko dostanú zelenú aj kontroverzné energetické projekty. Bolsonaro plánoval zrušiť ministerstvo životného prostredia, podnikateľské kruhy ho však varovali, že by to mohlo byť kontraproduktívne a že by to mohlo viesť k reštriktívnejšiemu prístupu k vývozu niektorých brazílskych surovín.
Pohľad na Sever
Vláda PT posilnila vzťahy v smere Juh – Juh, a najmä spoluprácu s Južnou Amerikou. Na regionálnej úrovni bola jedným zo základných kameňov tejto politiky regionálna integrácia so susednými krajinami v Mercosure. Spolupráca na úrovni Juh – Juh z ekonomického hľadiska korešpondovala s úsilím o posilnenie priemyslu.
Bolsonaro však upúšťa od priemyselnej politiky aj od prístupu Juh – Juh. Paulo Guedes, nový minister pre hospodárske záležitosti, vyhlásil: „Argentína nie je prioritou. Mercosur nie je prioritou… Chceme obchodovať s celým svetom.“ Mimo Latinskej Ameriky Brazília vyváža najmä suroviny. Prioritou sú úzke vzťahy s vládou USA. Prezidentov Brazílie a USA spája podobná krajne pravicová politická a ekonomická vízia. Pre Ameriky to neveští nič dobré.