Jasné je len jedno. Bez ohľadu na stav kauzy európskych dotácií na Bocianie hniezdo a prípadu Andreja Babiša juniora (otec ho „upratal“ až na Krym) vieme, že prezident Miloš Zeman by v prípade pádu súčasného kabinetu znovu vymenoval Andreja Babiša (ANO) za premiéra. Ten zase vzdorovito tvrdí, že dobrovoľne nikdy neodstúpi.
Pravicová opozícia iniciovala hlasovanie o nedôvere vláde v Snemovni, ktoré prebehne v piatok. Na to, aby svoje úsilie dotiahla do víťazného konca, jej však chýbajú hlasy. Tie by museli dodať koaliční sociálni demokrati alebo komunisti, ktorí menšinovú vládu v parlamente tolerujú.
KSČM má veľa výhrad najmä k Babišovej zahraničnej politike, no nechystá sa vzdať svojho vplyvu na exekutívu. ČSSD sa tiež zdráha premiéra opustiť. Bolo by to krátko po tom, čo sa s ním sociálni demokrati dohodli. Vtedy čakali, že sa takto ľahšie zapíšu do sŕdc a pamäti voličov.
Je čoraz zreteľnejšie, že to bol sám Andrej Babiš, kto svoju rodinu do dotačného škandálu vtiahol. Teraz ju skrýva (mediálna verzia), alebo chráni (premiérova verzia).
Zatiaľ to tak nie je: ich preferencie ďalej klesajú až k osudovej päťpercentnej hranici. Boja sa však, že keby koaličnú zmluvu vypovedali, nebudú na tom lepšie. A pomoc Babišovi náhradou za sociálnych demokratov ponúka šéf SPD Tomio Okamura, a to aj bez získania ministerských kresiel.
Keby ČSSD bola bystrá ako Okamura, pokúsila by sa pochváliť občanom, čo všetko pre nich vybojovala výmenou za zachovanie lojality Babišovi. Lenže na nič také sa nechystá. Iba sa tvári bezradne, zaznievajú z nej čudesné hlasy a počujeme, že stále rokuje. Výsledok je veľmi hmlistý.
Predpokladajme, že tento mix politických postojov a nepostojov hrá vláde do kariet. Zemetrasením by bolo, keby sa pohli orgány činné v trestnom konaní. Kauza Bocianie hniezdo, v ktorej je premiér so svojimi blízkymi obvinený, sa ťahá nekonečne dlho. Keby ju odložili alebo by v nej padlo rozhodnutie, mali by politici po starostiach. Ale toho sa tak rýchlo nedočkajú.
Medzitým však emócie pracujú. Môže za to reportáž súkromnej televízie, ktorá Babiša jr., podľa otca vraj schizofrenika, našla vo Švajčiarsku, ktorého občianstvom disponuje. Novinári sa predstavili a s mužom hovorili za prítomnosti matky. Lenže všetko nahrali skrytou kamerou, čo mnohých pohoršilo. Nie však Babiša jr., ten so žurnalistami nadviazal aj e-mailovú komunikáciu. Inú časť verejnosti poburujú informácie, že otec mal dať uniesť syna na Krym. Babiša seniora, ktorý tvrdí, že synovi nemožno pre závažnú diagnózu veriť, to rozčúlilo, a tak išiel cez víkend do Švajčiarska urovnávať rodinné vzťahy.
Boh nech rozsúdi, ako to všetko v skutočnosti bolo. Nemá zmysel veštiť z kávovej usadeniny. Naozaj nemusí ísť o reprízu únosu syna slovenského exprezidenta Michala Kováča.
Policajnú prácu prenechajme policajtom. Je však čoraz zreteľnejšie, že to bol sám Babiš, vtedy popredný biznismen, teraz popredný politik, kto svoju rodinu do dotačného škandálu vtiahol. Teraz ju skrýva (mediálna verzia), alebo chráni (premiérova verzia). Neváha pritom otvorene oznamovať diagnózy svojich detí (psychické ochorenie malo prepadnúť i jeho dcéru) a robiť z aféry melodrámu. Už sa mu to vracia. Ľudia sa pýtajú, či sa možno spoliehať na duševnú kondíciu samotného premiéra.
Ešte vážnejšie je však zistenie, čo všetko dnes v Česku môže kľúčovému ústavnému činiteľovi prejsť. Dvadsiate deviate výročie novembra 1989 by sa nepochybne dalo osláviť aj vkusnejšie.