Na území, ktoré sa neskôr stalo Československom, to mohlo byť okolo 50-tisíc, z toho asi 35-tisíc na Slovensku. Väčšina z nich žila usadlým spôsobom života, napriek tomu po roku 1918 prevládala snaha zaviesť opatrenia proti kočujúcim Rómom. Vydávali sa rozličné dobové obežníky, nariadenia a smernice. V roku 1927 Národné zhromaždenie prijalo zákon O potulných Cigánoch, určujúci im povinnosti hlásiť sa v domovských obciach a dostaviť sa na vyzvanie, súčasne zavádzal tzv. cigánske legitimácie.
Zákon upravoval podmienky kočovania, obmedzoval pohyb osôb, určoval veľkosť kočujúcej skupiny a vymedzoval miesta na táborenie. Jeho neskoršie výklady sprísňovali tieto podmienky, umožňovali odnímanie detí. Nadväzovali naň výnosy príslušných ministerstiev, no chýbajúce definície viacerých pojmov umožňovali zasahovať aj proti tým, ktorí žili usadlým spôsobom.
Spolužitie s Rómami nebolo v ČSR bezproblémové. Svedčí o tom aj pogrom v Pobedime, keď 1. októbra 1928 miestni obyvatelia zlynčovali šesť Rómov.
Už v predmníchovskom období na základe aplikácie tohto zákona dochádzalo k perzekúciám Rómov, k ich diskriminácii a osobitnému zaobchádzaniu. Napríklad roku 1928 vzniklo v Prahe Ústredie pre evidenciu potulných Cigánov patriace do pôsobnosti ministerstva vnútra. Jednotlivé ustanovenia zákona boli v rozpore s vtedy platnou ústavou, ktorá zaručovala rovnoprávnosť všetkých občanov. V roku 1927 prebehol súpis Rómov, ktorý zachytil 64 938 osôb na území ČSR, z toho 1 877 kočujúcich.
Odborníci sa však zhodujú, že zoznam bol podhodnotený, resp. nezachytával tých, čo sa postupne integrovali do spoločnosti. Napríklad na Morave sa v medzivojnovom období v mnohých komunitách rómske rodiny plne integrovali v priebehu jednej generácie. Zvýšila sa v nich vzdelanostná úroveň, viacerí získali univerzitné vzdelanie.
Toto úsilie sa prejavilo aj zriadením prvej rómskej školy v Užhorode, na jej výstavbu prispel vtedajší prezident Tomáš G. Masaryk sumou 10-tisíc korún. Tamojší Rómovia vyrobili svojpomocne 19-tisíc tehál na jej vybudovanie. Škola fungovala v rokoch 1926 až 1938. Obdobné vzdelávacie zariadenie vzniklo aj v Košiciach, malo i samostatný orchester, ktorý koncertoval pod vedením Kolomana Pačenovského. Peniaze získané zo vstupného použili na nákup učebníc. Koncom 30. rokov zriadili na východnom Slovensku viacero tried pre rómske deti, napríklad v Medzilaborciach a Humennom.
V Košiciach tiež vzniklo niekoľko hudobníckych spolkov, ktoré podnecovali záujem o rómsku kultúru. V tamojšom rozhlase sa nahrávali programy, v ktorých účinkovali Rómovia. Vznikla aj veselohra Cigánska svadba a Jozef Kolarčík-Fintický pripravoval operu. Pri desiatom výročí zrodu ČSR sa v Sokolskom parku konala veľká prehliadka rómskych hudobníkov, na ktorej malo účinkovať až pätnásť kapiel. Ohlas v dobovej tlači bol mimoriadne pozitívny.
Spolužitie za prvej republiky však nebolo bezproblémové. Svedčí o tom i tragická udalosť v Pobedime (okres Nové Mesto nad Váhom), keď sa 1. októbra 1928 miestni obyvatelia vydali do osady a zlynčovali tamojších Rómov. Výsledkom bolo šesť mŕtvych vrátane dieťaťa a niekoľko zranených. Následný súdny proces v plnej nahote odkryl nerovnosti vtedajšej spoločnosti, vinníci pogromu zostali nepotrestaní.
Nálady v spoločnosti teda boli rôzne. Rozpad Československa v roku 1939 umožnil otvorenú agresiu voči Rómom a ich likvidáciu počas holokaustu v protektoráte i slovenskom štáte.