Presviedčajú nás, kto z nich je väčší podvodník. Jedna skupina politických strán má svojich ekonomických klientov a kritizujú ekonomických klientov konkurenčnej skupiny. Tí iní sú vždy horší, neplatia dane, dávajú alebo berú úplatky… Súdy ešte nerozhodli, ale stačí použiť inkvizičné právo. Označiť, odsúdiť a upáliť. O to menej sa politici venujú hospodárskej politike. Nedávno sa začalo presadzovať heslo „hodnota za peniaze“. Treba k nemu pridať ešte doplnok. Koľko ľudí dostane za peniaze hodnotu.
V súčasnosti sa veľa hovorí o tom, že obchodné reťazce pôsobiace na Slovensku by mali od budúceho roka platiť osobitný odvod vo výške 2,5 % z ich čistého obratu. Vyplýva to z návrhu zákona o osobitnom odvode obchodných reťazcov, o ktorom sa diskutuje v parlamente.
„Distribúcia pridanej hodnoty v rámci dodávateľského potravinového reťazca od prvovýroby cez spracovanie potravín po predaj je značne nerovnomerná, pričom obchodné reťazce majú v tomto reťazci dominantné postavenie z hľadiska zisku,“ tvrdia predkladatelia návrhu.
Na Slovensku pôsobí niekoľko zahraničných i slovenských obchodných reťazcov. Medzi týmito podnikmi je však dosť veľký rozdiel medzi cenou, za ktorú potraviny nakúpia, a tou, za ktorú ich predajú. Hovorí sa mu marža. Napríklad v prípade slovenských syrov obchodník dostáva z rozdielu niečo viac ako polovicu, v prípade zahraničných syrov necelú tretinu. Takto by sa dala porovnať položka za položkou. Reťazce majú najmenej pätinu z rozdielu medzi cenou nákupu a cenou predaja.
Často sa diskutuje o tom, prečo je v potravinových reťazcoch málo slovenských potravín. Dôvodom je aj to, že materské podniky môžu nakúpiť veľké množstvá výrobkov. Hovorí sa tomu centrálny nákup. Zarobiť môžu už na tom, že dcérskym firmám ich predajú drahšie.
Za peniaze, ktoré zarobia dcérske firmy, môžu zasa nakúpiť rôzne služby, ktoré im poskytne materská firma. Materská firma zarobí po druhý raz. Takto môže zarábať aj niekoľkokrát.
Vlády vo svete sa chcú spoľahnúť na to, že príjmy, ktoré by sa mali zdaniť v mieste ich pôsobenia, sa umelo neprevádzajú do zahraničia, kde by sa mali dostať do daňového základu nadnárodnej spoločnosti. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj má od roku 1979 Princípy pre transferové ocenenie pre nadnárodné spoločnosti. Naposledy boli revidované v roku 2010. Revízia sa týkala toho, ako určiť, čo je to čistá marža, teda rozdiel medzi cenou, za ktorú sa kupuje tovar, a cenou, za ktorú sa tovar predáva.
Obchod s potravinami nie je jedinou oblasťou, kde sa zisky nezdaňujú v celom rozsahu v dcérskej firme, ale sa vyvážajú do materskej firmy. Nie je to nič nelegálne. Existujú predsa legálne spôsoby, ako premiestňovať peniaze medzi materskou a dcérskymi firmami.
Vlády majú dnes čoraz menší vplyv na zdaňovanie nadnárodných firiem. Podniky by preto mohli platiť časť daní do európskeho rozpočtu.
Vlády majú dnes čoraz menší vplyv na zdaňovanie nadnárodných firiem. Peniaze týchto firiem môžu cestovať sem, ale aj tam. Firmy sa snažia platiť menšie dane, ako by mali. Samozrejme, existuje niekoľko spôsobov, ako tento problém vyriešiť. Predovšetkým, podniky by mohli platiť časť daní do európskeho rozpočtu. V prípade, že by sa pokúsili európskej dani vyhnúť tým, že by premiestnili svoje sídlo mimo EÚ, východiskom by mohla byť globálna daň pre firmy.
Dnes tieto dane neexistujú. Zostáva jediná otázka: Ako vnímajú zahraničné podniky pôsobiace na Slovensku moderný princíp sociálnej zodpovednosti? Budú sa chcieť podieľať na rozvoji našej spoločnosti alebo nie?