Facka ľudským právam

, 30.11.2018 08:00

Ak sa zamestnanec po tom, čo dlho do noci pracoval, obesí vo svojej kancelárii, je to tragédia. Ak v liste na rozlúčku napíše, že to bolo kvôli hrozným pracovným podmienkam, je to obžaloba zamestnávateľa. Takéto prípady sa, žiaľ, stávajú v krajinách tretieho sveta, kde je mnoho ľudí nútených pracovať v otrockých podmienkach.

V Európe je to zriedkavé, no ešte zriedkavejšie je to v mimovládnom sektore a donedávna sa to nikdy nestalo v ľudskoprávnej organizácii. Pred niekoľkými mesiacmi sa však takto rozhodol ukončiť svoj život Gaëtan Mootoo, ktorý 32 rokov pracoval pre Amnesty International ako výskumník.

Pre vonkajšieho pozorovateľa je najväčší šok práve táto posledná informácia, no najväčšia ľudskoprávna organizácia na svete sa potáca z problému do problému už dlhšie. Na začiatku stálo rozhodnutie zmeniť fungovanie Amnesty International z participatívneho, demokratického modelu na model korporátny, manažérsky. Samozrejme, členom a členkám sa to ponúkalo s prísľubom väčšieho prospechu pre ľudské práva. Prejavy však boli už od začiatku úplne iné.

Pravidelné konferencie sa začali usporadúvať v päťhviezdičkových rezortoch pri mori. O chudobe bolo nevyhnutné rokovať v najdrahšom hoteli, pred ktorým stál černoch v livreji. Samozrejme, niektorí ľudia sa nesúhlasne ozývali, no boli odbití ako „problémisti“.

Pred niekoľkými mesiacmi sa samovraždou rozhodol ukončiť svoj život Gaëtan Mootoo, ktorý 32 rokov pracoval pre Amnesty International ako výskumník.

Zlomom bol „zlatý padák“ bývalej najvyššej manažérky londýnskeho sekretariátu Irene Khan a jej zástupkyne vo výške milión eur. Na svete bol obrovský škandál. Organizácia stratila tisícky členov a podporovateľov a s nimi, samozrejme, aj ich príspevky. Morálnu škodu ťažko vyčísliť, no celková finančná strata bola taká veľká, že americká pobočka de facto skrachovala. Samozrejme, znova sa vnútri organizácie ozvali hlasy volajúce po zásadnej zmene. Riešením však bolo potrestanie tých, čo po takejto náprave volali. Nestačilo už len obyčajné ohováranie, prišli na rad aj pokusy o diskreditáciu. Mnoho ďalších teda organizáciu sklamane opustilo. Vtedy aj slovenskú pobočku opustila väčšina členov a aktivistov.

Ako vyriešiť situáciu s nespokojnými zamestnancami? Pre začiatok sa im manažment v Londýne usiloval rôznymi právnymi kľučkami zakázať možnosť účasti v odboroch. Združovať sa v odboroch je však ľudské právo. Keď sa to nepodarilo, vedenie prišlo s nápadom známym z niektorých nadnárodných korporácií. Vytvorili „eseročku“, do ktorej preliali peniaze, a táto sa stala zamestnávateľom.

Ľudia síce stále robili to isté na tom istom mieste, no právne už boli inde, čo vedeniu rozviazalo ruky. Vo viacerých západných krajinách platí veľmi užitočná zásada, že neziskovou organizáciou sa nemôže nazývať hocikto, musí na to spĺňať viaceré kritériá. Medzi nimi aj limit na platy a odstupné manažérov. Vo firme sa teda už nestane, že by sa svet dozvedel o astronomických honorároch vedenia. Dve muchy jednou ranou.

V správe z vyšetrovania smrti Gaëtana Mootoo a udalostí k nej vedúcim nájdeme dôsledky tohto všetkého. Nekompetentné vedenie, ktoré bolo buď príliš hlúpe, alebo „iba“ lenivé, aby sa zaoberalo oprávnenými výhradami. Neprofesionálny postup, jedno zlé rozhodnutie za druhým. Vyšetrovateľ James Laddie dokonca konštatoval, že niektorí zamestnanci a členovia odmietli spolupracovať kvôli strachu z pomsty formou ohovárania a diskreditácie, ktoré sa zdali ako bežný postup voči kritikom. Musím, žiaľ, súhlasiť s komentátorom britských denníkov Observer a Guardian Nickom Cohenom, ktorý napísal, že ak bol voľakedy na Amnesty hrdý, dnes sa hanbí. Gaëtan Mootoo si zaslúžil viac. Ľudské práva a všetci, ktorí a ktoré za ich dodržiavanie bojujú, si zaslúžia viac.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#samovražda #korporácie #Amnesty International Slovensko #Amnesty International
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
34,99
Kytica Zimona 21

Kytica Zimona 21

59,99
Grande ružové ruže

Grande ružové ruže

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk