V súčasnosti k nám prichádzajú tisíce ľudí spoza hraníc Európskej únie ako lacná pracovná sila. Zneužívajú sa pravidlá voľného obchodu medzi členskými štátmi EÚ, ktoré musíme rešpektovať.
Funguje to takto: náš podnikateľ si založí v Srbsku personálnu agentúru, ktorá robí nábor na prácu na Slovensku. Zároveň v Rumunsku zaeviduje firmu, ktorá má v predmete podnikania napr. dodávku montážnych služieb. Tam však nepodniká, nemá majetok ani administratívne priestory a jej štatutárom je „biely kôň“, čiže ide o klasickú schránkovú firmu. Tá podpíše so Slovenskom zmluvu na akože dodávku montážnych služieb.
Srbská agentúra dá srbským občanom podpísať pracovnú zmluvu s rumunskou firmou, ale odvezie ich priamo do slovenskej fabriky. V Rumunsku nie sú prihlásení na zdravotné ani sociálne poistenie, neplatia dane, tamojšie úrady ani nemajú šancu zistiť, že táto spoločnosť vyvíja obchodnú činnosť v SR. Neprihlásenie na zdravotné a sociálne poistenie v Rumunsku je, samozrejme, porušením európskej legislatívy, no naša inšpekcia práce tento fakt zistí až po dvoch-troch mesiacoch komunikácie s rumunskou, ktorá to musí preveriť a oficiálne nám to oznámiť. A potom sa začíname naťahovať s onou schránkovou firmou, ktorá nereaguje, nepredkladá požadované dokumenty, a pretože ide o fiktívny subjekt, neriskuje ani prípadnú pokutu. Veď ako sa dá vymôcť pokuta od schránkovej firmy, na dôvažok zahraničnej?
Navyše, keď naša inšpekcia takýto prípad odhalí, Srbi hneď dostanú na podpis pracovnú zmluvu s inou (rumunskou, bulharskou, maďarskou, gréckou) spoločnosťou. Zrazu sú zamestnancami iného zamestnávateľa a kolotoč sa začína odznova.
Takže Srbi sú lacní nielen pre prácu za minimálnu mzdu, ale ak ju aj dostávajú (lebo občas im ju ani nevyplatia), ešte im z nej strhnú poplatok za bývanie a dopravu. A keďže navyše „dodávateľ“ ušetrí aj na neplatení daní a odvodov za nich, slovenskú firmu stojí „dodávka montážnych služieb“ výrazne menej, než by ju stáli vlastní zamestnanci, aj keby to boli cudzinci.
Podľa európskeho práva takto prichádzajúci Srbi nepotrebujú od našich úradov povolenie. Nie sú síce občania únie, ale ich zamestnávateľom je európska firma. Je to rýchle a naše firmy tvrdia, že práve preto tento spôsob využívajú.
Aktuálne navrhnuté zmeny teda majú zrýchliť vydávanie povolení na pobyt za účelom zamestnania, čo laicky voláme pracovné povolenia. Na rozdiel od opísaného systému sa takto cudzinci stanú zamestnancami slovenských firiem. Možno aj slovenských personálnych agentúr, lenže na rozdiel od rumunských máme na tie naše silné páky.
Navrhované zmeny urobia pracovníkov z cudziny prinajmenšom takými drahými, ako sú slovenskí zamestnanci. Tu ide o naozajstný boj proti sociálnemu dumpingu.
Ak u nás pracuje cudzinec s pracovným povolením, vzťahujú sa naňho rovnaké pravidlá ako na Slovákov. A nielen v odmeňovaní – musí dostávať všetko to, čo slovenský zamestnanec. Dokonca sa naňho vzťahujú kolektívne zmluvy, aj právomoci štátnych kontrolných orgánov (cudzinecká polícia, úrady práce, inšpektorát práce, úrady verejného zdravotníctva) a kontrolné právomoci odborov, napríklad v oblasti Bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Zamestnanec slovenskej personálnej agentúry musí mať podľa Zákonníka práce rovnaké pracovné podmienky ako interní pracovníci. Aj to vieme skontrolovať.
Okrem toho navrhujeme, aby obce a mestá museli potvrdiť, že pripravené bývanie pre cudzinca spĺňa zákonné štandardy. Bez tohto potvrdenia cudzinecká polícia povolenie na pobyt nevydá. Miestne samosprávy tak získajú možnosť priamo ovplyvňovať príchod cudzincov na svoje územie, z čoho sa stane významný regulačný nástroj.
Zrýchlenie vydávania povolení sa bude týkať výlučne obsadzovania nedostatkových profesií. Ich zoznam bude rezort práce aktualizovať každý štvrťrok, čo nám dáva flexibilitu odstraňovať zo zoznamu profesie, na ktoré medzitým pripravíme evidovaných nezamestnaných. Navrhované zrýchlenie teda bude dočasne platiť pri vybraných profesiách a prestane automaticky platiť vo chvíli, keď na tie profesie bude u nás dostatok ľudí.
Zabrániť príchodu cudzincov na Slovensko je pre naše členstvo v EÚ nerealizovateľné. Navrhované zmeny ich však urobia prinajmenšom takými drahými, ako sú slovenskí zamestnanci. Tu ide o naozajstný boj proti sociálnemu dumpingu. Naopak, ponechanie terajšieho stavu by znamenalo, že by sa prehlboval trend, ktorý skutočne ohrozí výdobytky v oblasti pracovných podmienok vrátane rastu miezd.