V roku 2016 zomrel pri požiari malý chlapček v Košiciach, v osade Mašličkovo. O pár mesiacov neskôr uhoreli tri deti v Sačurove, vlani červený kohút vystrájal v Rožkovanoch, ale aj v osade pri Sabinove. V januári tohto roku vzbĺkli ničivé plamene v osade na okraji Popradu.
Výpočet by mohol pokračovať a pravdepodobne k podobným tragédiám dôjde i neskôr. Prečo k nim vôbec dochádza? Ponúka sa jednoduchá odpoveď. Domy v osadách – tie murované, ale aj chatrče z dreva – sú postavené tak, že ich majitelia ignorujú bezpečnostné pravidlá, vyskytujú sa zväčša na preľudnenom území, s neodborne namontovanými pieckami, odvádzajúcimi dym nevhodnými komínmi. Riziko požiaru zvyšuje kúrenie tuhým palivom, ale aj inými materiálmi, a neodborná manipulácia s ohňom.
Hlavným dôvodom je však sociálne vylúčenie, život v marginalizácii a životné stratégie orientované na prežitie.
Ak samospráva nie je ochotná navrhované riešenia realizovať, k zmenám v rómskych osadách nedôjde a začarovaný kruh sociálneho vylúčenia sa bude prehlbovať.
Rómsku osadu v Richnave od obce oddeľuje cesta. Rozprestiera sa na kopci, ktorý sa zosúva. Nebezpečná je už samotná lokalizácia. Na úbočí stoja domčeky vybudované bez stavebného povolenia, čo je prejavom dlhodobej neochoty nerómskych obyvateľov pristúpiť na majetko-právne usporiadanie pozemkov. Situáciu komplikuje fakt, že lokalita sa rozprestiera na katastrálnom území dvoch obcí: Richnavy a Kluknavy. Ak aj miestni obyvatelia chcú lepšie bývať, postaviť si dom môžu iba tam. Nik nevyžaduje stavebné povolenie a neexistuje územno-plánovacia regulácia.
Rómovia stavajú bez pôžičiek, za hotové, ale domy nezodpovedajú bezpečnostným kritériám. Cesta je provizórna, sanitka sa tam dostane len veľmi ťažko. Keď viac dní po sebe prší, blato steká dole svahom. Obec, ktorá má okolo 3 000 obyvateľov, z toho 2 400 Rómov, a ročne sa tam narodí viac ako 50 detí, nemá základnú školu! Deti, v daždi zablatené až po uši, chodia do vedľajšej dediny Kluknava. Sociálne vylúčenie ako vystrihnuté z učebnice sociálnej práce.
Nerómski obyvatelia Kluknavy nechcú, aby sa Rómovia presťahovali do ich obce, ale ani to, aby sa tam postavila nová škola. Ich deti problém s dochádzaním do školy nemajú, tak prečo by mali súhlasiť s výstavbou ďalšej pre rómskych žiakov? A vlastne polovica kopca, na ktorom stojí osada, patrí Richnave, tak nech si to riešia tam. Presúvanie problémov z roka na rok prehlbuje sociálne rozdiely.
Zjavne ide o problémy, ktoré prerastajú kompetencie samospráv. Žiaľ, Richnava nie je jediná, kde sa riešenia hľadajú ťažko. Poriadky zavedené po desaťročia sa menia iba veľmi pomaly. Ak zastupiteľstvo nechce riešiť napätú situáciu, starosta si neporadí. Štát môže prinášať návrhy, vytvárať podmienky, napríklad aj vo forme dotácií, ak samospráva nie je ochotná tieto kroky realizovať, k zmenám v rómskych osadách nedôjde a začarovaný kruh sociálneho vylúčenia sa bude prehlbovať.
Viaceré problémy už prerástli možnosti na úrovni samospráv, a preto by bolo dobré, aby sa nad nimi seriózne zamyslelo na úrovni štátu. Napríklad by sa malo uvažovať o zriadení štátnych základných škôl.
V čom je však tragédia v Richnave iná ako tie predchádzajúce, je odozva v spoločnosti. Prezident Andrej Kiska a premiér Peter Pellegrini prejavili rodine a pozostalým úprimnú sústrasť, zachovali sa ľudsky. Podobné prejavy prišli aj od iných politikov a verejných činiteľov. Na sociálnych sieťach sa objavili i nenávistné komentáre, no zdá sa, že aj tu by mohol nastať obrat. Polícia dostala podnet na prešetrenie a zostáva iba veriť, že bude postupovať objektívne.
