Ministerstvo školstva sa akiste aj pod tlakom viacerých profesijných organizácií, najmä Spoločnosti germanistov či Asociácie rusistov, priklonilo k druhej možnosti, plus k ďalšiemu povinnému jazyku od siedmeho ročníka. Je smutné, že takmer ihneď po tomto kroku (bez toho, aby sa človek zastával ministerstva) sa spustila lavína koalično-opozičných prestreliek, ktoré s touto odbornou témou nemajú nič spoločné. A práve politizácia je momentálne najväčší problém v riešení uvedenej témy. Pritom inde sú vo výučbe cudzích jazykov oveľa liberálnejší. Napríklad v Taliansku sa v rámci podpory lokálnej politiky vyučujú aj jazyky susedných štátov.
Povinná angličtina nie je problém. Treba však nastaviť systém tak, aby na školách nezanikli jazykové odbory, ktoré majú u nás tradíciu a zároveň aj budúcnosť.
Povinná angličtina od základnej školy sama osebe nie je problém. V tom prípade však treba nastaviť systém tak, aby na školách (od základných až po vysoké) nezanikli jazykové odbory, ktoré majú na Slovensku tradíciu a zároveň aj budúcnosť, či už z hľadiska geografického, komerčného, kultúrneho a podobne. Je totiž zjavné, že popri dominantnej angličtine sa ostatné jazyky presúvajú do polohy „druhých“, „tretích“ či „voliteľných“. Najlepšie to vidno na číslach: Tento rok na Slovensku maturovalo z angličtiny vyše 36 000 žiakov, no z francúzštiny iba 33 žiakov, zo španielčiny 13 a z taliančiny len traja! Treba azda ďalší dôkaz o tom, že sa musíme zodpovedne postaviť k politike výučby cudzích jazykov? Navyše doterajší systém môže viesť k preškoľovaniu („prerobeniu“, ako sme to zvykli nazývať) učiteľov ďalších cudzích jazykov na angličtinárov. Nehovoriac o tom, že akákoľvek reforma prináša automaticky (ako dôsledok) zmeny aj na ďalších stupňoch, teda na stredných a vysokých školách.
A práve tu by som sa rád pristavil. Ako prodekan fakulty, na ktorej pôsobím, som mal v uplynulých dvoch rokoch na starosti marketing či prepojenie našich študijných programov s praxou. Zúčastňoval som sa na veľtrhoch vzdelávania, absolvoval som niekoľko stretnutí s početnými súkromnými firmami či prekladateľsko-tlmočníckymi agentúrami. Niektoré z firiem a agentúr nás doslova prosili, aby sme im už počas štúdia „zasielali“ študentov a ihneď po absolvovaní VŠ im ponúkali dobre platenú prácu. A išlo práve o študentov nemčiny, ruštiny či taliančiny. Aj kvôli prepojenosti s pracovným trhom sme napríklad na banskobystrickej filozofickej fakulte v spolupráci s ekonomickou fakultou našej univerzity od tohto roka otvorili programy orientované na prax – okrem angličtiny ponúkame napríklad aj programy nemčina a románske jazyky zamerané na hospodársku prax.
Ďalším problémom je, že štúdium cudzích jazykov je na vysokých školách devalvované na čisto komunikačnú či komerčnú úroveň – t. j. zjednodušene povedané: dohovoriť sa. My však na univerzitách musíme napríklad vychovávať aj kvalitných odborníkov v oblasti prekladateľstva a tlmočníctva a rozširovať tak kultúru, literatúru a reálie medzi rôznymi krajinami, čo sa pri stredoškolskej znalosti jazyka ako druhej či tretej kategórie nedá.
Budúci záujemcovia o štúdium ruštiny k nám na univerzity prichádzajú bez znalosti azbuky s tým, že „v škole sme ju nemali“. To majú byť budúci prekladatelia? Aj toto je dôsledok doterajšieho stavu jazykovej politiky u nás, a hlavne potreby jej reformy bez ohľadu na stranícke tričko ministra či poslanca parlamentu.