Je to zatiaľ najväčšia investícia do autonómnych zbraňových systémov, ktorá má o. i. za úlohu znížiť obavy vojenských veliteľov z niektorých vlastností týchto najmodernejších zbraní.
Administratíva prezidenta Donalda Trumpa masívne podporuje túto „injekciu“ na zavádzanie umelej inteligencie do výzbroje americkej armády. V prieniku umelej inteligencie vidí prostriedok na lepšie výsledky v historickej súťaži Spojených štátov s Ruskom a Čínou.
Program Artificial Intelligence (AI) je najväčší v doterajšej histórii. V rámci neho v júli 2018 napr. kontraktor Booz Allen Hamilton dostal 885 miliónov dolárov na podporu AI programov v nasledujúcich 5 rokoch. Najväčší z týchto projektov, Project Maven, ktorý má vypracovať vyhľadávacie programy objektov z fotografií, dostal 93 miliónov dolárov a má trvať do roku 2019.
Osobitnú pozornosť vyvoláva program zvyšovania úrovne prostriedkov vojenskej analýzy, ako aj kľúčové otázky rozhodovacieho procesu vojenských veliteľov. Ten má zahrnovať zavedenie takých počítačov a algoritmov do jednotlivých zbraní, ktoré dokážu riadiť uplatňovanie násilia proti vojakom nepriateľských armád. Napr. experti spoločnosti Google zohrávajú vedúcu úlohu v Project Maven. Tento proces však neprebieha celkom bez kontroverzií. Maven a ďalšie AI iniciatívy dosahujú veľmi dobré výsledky na poli rozpoznávania nepriateľských zbraňových systémov, ktoré aktívne využívajú napr. aj letecké drony. Komplikovanejšie to však prebieha v rozpracúvaní počítačmi riadených systémov, ktoré sú spôsobilé zasadzovať aj smrtiace účinky, keďže tieto zbrane sú málo známe.
V strategickom dokumente Pentagonu, ktorý bol vydaný v auguste 2018, sa už uvádza, že zavádzanie autonómnych zbraňových systémov nezávislých od vstupu ľudských operátorov je už technologicky možné. Tie zahrňujú aj využívanie autonómnych systémov schopných nezávisle vyberať a útočiť aj na vybrané ciele.
Počítače budú schopné vysvetliť veliteľom, ako a prečo dospeli k daným záverom, čo je v bojových podmienkach veľmi dôležité. Tento krok je dokonca považovaný za rozhodujúci pre budúcnosť armády.
Tieto AI systémy sú teda technicky spôsobilé uskutočniť paľbu na nepriateľské ciele, horšie to však vyzerá s armádnymi veliteľmi, ktorí váhajú využiť tieto doteraz málo vyskúšané systémy. V správe sa konštatuje, že obavy sú spôsobené nedostatkom dôvery veliteľov k „mysleniu strojov“, osobitne na bojovom poli, kde prirodzene môže dochádzať k zmenám premenných. Riaditeľ DARPA Steven Walker uviedol, že to osobitne platí pre určovanie pravdepodobnosti možných krokov nepriateľov vyjadrenej v percentách.
DARPA si kladie za cieľ vypracovanie a zavedenie „vysvetľujúcej AI“, prostredníctvom ktorej budú počítače schopné vysvetliť veliteľom, ako a prečo dospeli k daným záverom, čo je v bojových podmienkach veľmi dôležité. Tento krok dokonca šéfovia DARPA považujú za rozhodujúci pre budúcnosť armády. Plne si uvedomujú špecifiká ľudských rozhodovacích procesov a racionality, keďže tá sa neskladá iba z dodržiavania rozkazov a pravidiel…
Tzv. „vysvetľovacie operácie AI poskytované pre operátorov v reálnom čase“ považujú experti DARPA za najväčšiu výzvu. Podľa nich vysvetľovací softvér AI musí konštruovať aj „morálny kompas“ a „kapacitu myslenia napĺňať kritériami zdravého rozumu“. Ide o digitálne charakteristiky, ktoré technológovia budujú pre počítače.
Súčasná veda dokázala vyprodukovať robustné robotické systémy vysokého stupňa a systémy rozpoznávania fotografií v obrích databázach. Pre ďalší prienik umelej inteligencie do zbraňových systémov má najväčší význam vypracovanie „agregátu“ zahrnujúceho aj to, čo ľudia označujú za zdravý rozum.