Deliace čiary

Kosovský premiér Ramush Haradinaj ubezpečuje, že kosovská armáda nikdy nebude použitá proti Srbom žijúcim v Kosove ani za jeho hranicami. Iste, s predpokladanou silou piatich tisícok vojakov a tritisíc rezervistov jej prípadné stretnutie so srbskou armádou by muselo byť pre ňu zničujúce. O takejto možnosti však nikto vážne ani neuvažuje.

14.12.2018 18:57 , aktualizované: 20:00
debata (9)

Plán na vybudovanie kosovskej armády, malej a vojensky zanedbateľnej, nesleduje vojenský, ale politický efekt. Pre obyvateľov Kosova má byť ďalším formálnym potvrdením nezávislosti, zatiaľ čo navonok je vztýčeným prostredníkom smerom k Belehradu. Vôbec však nie iba Belehradu. Prostredník mieri aj na Brusel, týkajúc sa rovnako NATO i Európskej únie.

Obe zoskupenia varovali Prištinu, že podobný krok môže mať vážne následky a po piatkovom hlasovaní kosovského parlamentu vyjadrili znepokojenie a ľútosť. Lenže zatiaľ čo Jens Stoltenberg a Federica Mogheriniová vyzývajú Kosovo na zdržanlivosť, americký veľvyslanec v Kosove Philip Kosnett hlasovanie privítal a vyhlásil, že Kosovo i jeho budúca armáda majú plnú podporu Spojených štátov.

Európska únia dlhodobo podmieňuje zásadný pokrok v integračných ambíciách Srbska aj Kosova normalizáciou vzťahov oboch štátov.

Ako vidno, deliaca čiara tu neprebieha iba medzi Prištinou a Belehradom. Európska únia dlhodobo podmieňuje zásadný pokrok v integračných ambíciách Srbska i Kosova normalizáciou vzťahov oboch štátov. Napokon bez ohľadu na to, že nezávislosť Kosova od Srbska dosiaľ neuznali ani všetky členské štáty EÚ, ich faktické rozdelenie je už desať rokov realitou, s ktorou sa jednoducho bude treba vyrovnať.

Hoci oficiálny dialóg medzi reprezentáciami Kosova a Srbska prebieha váhavo, ale predsa, už najmenej od roku 2013, miera nedôvery zostáva na oboch stranách vysoká. Na jednej strane prezidenti oboch krajín ešte minulé leto rokovali o možnosti vzájomnej výmeny území, na druhej strane Srbsko zablokovalo prijatie Kosova do Interpolu, na čo Priština reagovala zavedením stopercentného cla na srbské tovary. Oba štáty majú európske a euroatlantické ambície, z čoho by logicky vyplývalo, že sa raz stretnú pod spoločnou strechou. Lenže politici oboch štátov sú stále pripravení rinčať zbraňami.

Na rozhodnutie kosovského parlamentu odpovedal riaditeľ srbského vládneho úradu pre Kosovo Marko Djurič varovaním, že Belehrad by mohol vyhlásiť Kosovo za okupované územie a použiť ozbrojené sily. Prezident Aleksandar Vučič zasa plánuje navštíviť v najbližších dňoch srbské jednotky na hranici s Kosovom.

Kosovo i Srbsko sa musia pomeriť, aby pokročili v integrácii. Lenže oba štáty potrebujú vidieť výhody európskej integrácie už dnes, napríklad v ekonomickej praxi. Najhoršie by bolo, ak by sa západný Balkán stal obdobou Turecka, ktoré tak dlho narážalo na nedôveru únie, až sa prestalo snažiť a dnes už ide priamo v protismere.

Americká diplomacia sleduje svoje vlastné záujmy celkom bez ohľadu na spoločné záujmy aliancie, a práve na to sa dnes spolieha Priština. Ak chce niekto v Bruseli riešiť Kosovo, bude sa musieť vysporiadať i s týmto problémom.

© Autorské práva vyhradené

9 debata chyba
Viac na túto tému: #Ramush Haradinaj #európska integrácia #západný Balkán #kosovská armáda