Kosovo: Strieľanie do vlastných nôh

Neprešli ani tri dni od bujarej oslavy na uliciach Prištiny po rozhodnutí tamojšieho parlamentu otvoriť cestu k zmene bezpečnostných síl na vojsko Kosova a už sa ukázali negatívne dôsledky tohto aktu.

17.12.2018 12:00
debata (20)

Predovšetkým opakované negatívne stanovisko Severoatlantickej aliancie k zlému načasovaniu tohto kroku v komplikovanej situácii v regióne rýchlo potvrdilo, že Kosovo ohrozilo svoju euroatlantickú perspektívu. Vzďaľuje sa od nej. Je to zrejmé z reakcií väčšiny vedúcich predstaviteľov členských štátov NATO i Európskej únie.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg už po hlasovaní v kosovskom parlamente zopakoval, že aliancia podporuje rozvoj Kosovských bezpečnostných síl (KBS) v súlade s ich doterajším mandátom, teda nie ako vojsko, a bude musieť podľa jeho slov "nanovo oceniť stupeň spolupráce NATO a KBS“. Takisto zdôraznil aj v rozhovore so srbským prezidentom Alexandrom Vučičom, že aliancia aj naďalej zostáva "zainteresovaná prostredníctvom KFOR na bezpečnosti v Kosove a stabilite na západnom Balkáne“.

S tým korešponduje znepokojenie generálneho tajomník Organizácie Spojených národov Antónia Guterresa, ktorý upozornil, že "rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN č. 1 244 z roku 1999 je jediný právny rámec pre medzinárodnú bezpečnostnú prítomnosť v Kosove“, a preto sú sily NATO pod zástavou OSN (KFOR) poverené dohliadať na stabilitu a bezpečnosť tejto oblasti.

Západný Balkán pre nezanedbateľnú časť politickej elity členských štátov Európskej únie nepatrí medzi jej priority.

Na tom nič nemení ani fakt, že väčšina členských krajín OSN uznala Kosovo ako samostatný štát. To platí aj pre Spojené štáty americké, ktoré práve poukazovaním na samostatnosť a suverenitu Kosova podporujú jeho zámer vybudovať svoje vojsko, postarať sa o vlastnú bezpečnosť bez cudzieho tútorstva a podľa vlastnej vôle. Washington teda na rozdiel od NATO neberie do úvahy, že vzhľadom na situáciu, najmä na napätie v regióne, nie je vhodný čas na takýto krok.

Jeden z popredných znalcov západného Balkánu Kurt Basseuner z berlínskej Rady pre politiku demokratizácie hovorí v tejto súvislosti o ukážke "chaotickej západnej reakcie, ktorá umožňuje prejavenie sa najhorších impulzov v tomto regióne“.

Viacerí pozorovatelia to dávajú do súvislosti s narastajúcimi nedorozumeniami medzi Washingtonom a EÚ v doterajšej etape vlády prezidenta Donalda Trumpa. Bosniansky novinár a bývalý diplomat Zlatko Dizadarevič v analýze pre Deutsche Welle o. i. napísal: „Nie som si istý, či konsolidácia vnútri Európskej únie strategicky vyhovuje všetkým v USA.“

Pripomeňme si, že americká podpora vytvoreniu vojska v Kosove sa výrazne prejavila niekoľko týždňov po tom, čo v októbri USA požiadali Guterresa, aby pripravil stratégiu skončenia misií OSN na viacerých miestach vo svete, na ktorých by už nemuseli byť. Podľa nich vrátane Kosova, kde je OSN prítomná takmer dve desaťročia.

V týchto súvislostiach je zaujímavým momentom spolupráca medzi Srbskom a NATO, systematické konštruktívne kontakty medzi Vučičom a Stoltenbergom. Podľa Jeleny Miličovej z belehradského Centra euroatlantických štúdií pomohli tomu pokojné a trpezlivé reakcie srbského prezidenta, ktorého schopnosť a vôľa konfrontovať sa konštruktívne aj s nepríjemnými okolnosťami, pomáhajú udržať stabilitu a pokoj v regióne a hľadať východiská z krízy.

Je zrejmé, že jeho aktivity – dnes v Bezpečnostnej rade OSN a potom na stretnutí regionálnych lídrov s vysokou predstaviteľkou EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federicou Mogheriniovou v Bruseli – sa sústredia na zrušenie stopercentných kosovských ciel na tovary zo Srbska a Bosny a Hercegoviny aj na prijaté zákony o transformácii KBS na vojsko, ktoré sú v rozpore i s právnym systémom opierajúcim sa o kosovskú ústavu.

Unáhlenosť a radikálnosť krokov Prištiny, hoci v pozadí s americkou podporu, vyznievajú potom ako strieľanie si do vlastných nôh. Kosovský premiér Ramuš Haradinaj v jednom interview nepriamo obvinil Mogheriniovú, že "nezvládla“ dialóg medzi Belehradom a Prištinou. Vučič nielenže gavaliersky odmietol takúto špekuláciu na jej úkor, ale výstižne upozornil: "My v Belehrade a Prištine sme na vine, že dialóg neviedol k lepšiemu výsledku.“

Určite sa oprávnene hovorí aj o spoluzodpoved­nosti EÚ za stav pomerov na západnom Balkáne – pre nezanedbateľnú časť politickej elity členských štátov nepatrí tento región medzi jej priority. Publicista záhrebského Jutarnjeho listu Augustin Palokaj pred niekoľkými dňami napísal, že "tento rok bol pompézne nahlásený ako rok veľkého obratu v procese rozširovania Európskej únie, ale rok 2018 odchádza ako ešte jeden premárnený rok“.

Na summite krajín západného Balkánu a štátov EÚ v Sofii francúzsky prezident Emmanuel Macron spustil studenú sprchu na plány urýchliť rozširovanie únie týmto smerom. Podľa neho v minulosti sa tomu venovala EÚ neadekvátne veľa namiesto toho, aby sa viac zaoberala svojimi vnútornými reformami. Z hľadiska európskych perspektív západného Balkáne to bude teda sotva lepšie v budúcom roku, roku brexitu a európskych volieb.

© Autorské práva vyhradené

20 debata chyba
Viac na túto tému: #NATO #Kosovo #západný Balkán #Kosovské bezpečnostné sily