Britský týždenník The Economist charakterizuje kybernetický priestor ako piatu oblasť vojnovej činnosti – po zemi, mori, vzduchu a kozmickom priestore.
S rozširovaním informačných technológií sa mnohí občania, podniky a vládne inštitúcie stali závislými od internetu. Jeho používanie na útok proti počítačovým systémom iného štátu môže spôsobiť vážne škody na hospodárstve krajiny a rozladiť jej každodenný život. Na rozdiel od kybernetických útokov z minulosti kybernetická vojna predstavuje vážnu hrozbu pre národnú bezpečnosť štátu.
Okrem toho sa mnohé spravodajské služby zaoberajú špionážou cez internet. Zhromažďujú informácie, rozkladajú počítačové systémy nepriateľských štátov, podnikajú sabotážne aktivity a hospodárske špionáže. Z kybernetickej špionáže často obviňujú Čínu, Rusko či Severnú Kóreu. Dôkazy, ktoré poskytol bývalý spolupracovník tajných služieb USA Robert Snowden, napovedajú o tom, že Spojené štáty tiež špehujú. Tam sa už dlho vyšetruje zatiaľ nedokázané zasahovanie Ruskej federácie do volieb amerického prezidenta.
V súvislosti s vývojom nových technológií sa neprestajne zvyšuje úroveň kybernetickej vojny. Niektoré štáty začínajú venovať náležitú pozornosť ochrane pred kybernetickým útokom. Prideľujú potrebné prostriedky na organizáciu systémov ochrany a podporu špeciálnych jednotiek, ktorých hlavnou úlohou je zlepšiť bezpečnosť internetu a ochranu pred útokmi.
Podľa prijatej deklarácie OSN majú štáty primárnu zodpovednosť za udržiavanie bezpečného a pokojného digitálneho prostredia.
Do popredia sa dostáva pojem medzinárodná informačná bezpečnosť. Na pôde Organizácie Spojených národov sa o nej začalo diskutovať už pred dvadsiatimi rokmi. Táto debata priniesla reálny výsledok: Valné zhromaždenie prijalo osobitnú deklaráciu zameranú na túto oblasť.
Ide o počiatočný súbor trinástich pravidiel, noriem či princípov zodpovedného správania sa štátov v informačnom priestore. V skutočnosti sú to historicky prvé „pravidlá cestnej premávky“ v digitálnej sfére. Ich význam má položiť základy mierovej interakcie štátov, zabezpečiť predchádzanie vojnám, konfrontácii a akýmkoľvek agresívnym činom.
Medzi tieto dôležité ustanovenia patrí povinnosť využívať informačné a komunikačné technológie (IKT) výlučne na mierové účely, dodržiavanie princípu štátnej suverenity v informačnom priestore, spoluprácu v boji proti využívaniu IKT na trestné a teroristické účely, zabraňovanie šíreniu skrytých škodlivých funkcií v IKT produktoch.
Okrem iného do tohto súboru noriem zaradili nasledujúce zásady. Akékoľvek obvinenia zo zlého používania IKT sa musia preukázať. Štáty by nemali používať sprostredkovateľov na škodlivé používanie IKT. OSN by mala zohrávať vedúcu úlohu v medzinárodnej diskusii o medzinárodnej informačnej bezpečnosti.
Zvrchovanosť štátov a medzinárodných princípov vyplývajúcich zo zvrchovanosti sa vzťahuje na implementáciu činností súvisiacich s IKT a ich jurisdikcie nad infraštruktúrou IKT, ktorá sa nachádza na ich území. Štáty majú primárnu zodpovednosť za udržiavanie bezpečného a pokojného digitálneho prostredia. Rezolúcia navrhuje aj demokratizovať proces rokovaní o medzinárodnej informačnej bezpečnosti v OSN, aby bol skutočne otvorený, demokratický, inkluzívny a transparentný.
Slová pravdepodobne, asi či zrejme by mohli po istom čase zmiznúť zo slovníka medzinárodných vzťahov. Kto bude chcieť o nejakom štáte povedať, že zaútočil na jeho informačné systémy, bude to musieť dokázať. Ako poznáme politikov, iné krajiny obviňujú často bez toho, aby mali dôkazy.