Dozrel čas na kratší pracovný čas

19.12.2018 14:00

Dnes si pripomíname 100. výročie zavedenia osemhodinového pracovného času. Slovensko ako súčasť ČSR malo už v roku 1918 svoju právnu úpravu, ktorá definovala podmienky a dĺžku pracovného času, prestávky v práci, nadčasy, nočnú prácu a pracovnú pohotovosť, prácu mladistvých zamestnancov, dokonca aj domácu prácu a sankcie za porušenie tohto zákona.

V minulosti bolo štandardom pracovať bez časových obmedzení. Až so vznikom organizovanej práce v závodoch sa to postupne zmenilo. Osemhodinový pracovný čas bol výsledkom boja odborov za práva zamestnancov v období významných zmien charakteru práce a pracovných vzťahov.

Na medzinárodnej úrovni mala na reguláciu a skracovanie pracovného času nemalý vplyv Medzinárodná organizácia práce (MOP), ktorá na svojom prvom zasadnutí Generálnej konferencie MOP v novembri 1919 schválila ako svoj vôbec prvý závažný dokument Dohovor o obmedzení pracovného času na osem hodín denne a štyridsaťosem hodín týždenne v priemyselných podnikoch.

Okrem zvýšenia kvality života ľudí vedie skracovanie pracovného času k tomu, že zamestnanci odvedú svoju robotu solídnejšie, efektívnejšie a dokonca jej zvládnu viac.

Za posledných sto rokov k výraznejšiemu plošnému skracovaniu pracovného času nedošlo, jeho úprava je skôr predmetom kolektívneho vyjednávania na podnikovej alebo sektorovej úrovni. V Európe však rastie tlak na jeho postupné znižovanie bez krátenia mzdy. Čas a peniaze sú dôležitými kategóriami vo vyjednávaniach medzi zamestnancami a zamestnávateľmi majúcimi dosah na kvalitu života pracujúcich.

V súvislosti so skracovaním pracovného času sa vynára niekoľko otázok, a to, či skracovať denný pracovný čas alebo pracovný týždeň, či predĺžiť zákonnú dovolenku alebo zaviesť rozličné možnosti plateného voľna či flexibilných časových modelov pre rôzne skupiny zamestnancov.

Všetci pracujúci na Slovensku v priemere odpracujú 39,8 hodiny týždenne. Zamestnanci na plný pracovný úväzok okolo 40,5 a tí na kratší pracovný úväzok 18,9 hodiny do týždňa. Až 63,2 percenta vykonáva prácu v rozsahu 40 až 44 hodín týždenne. Za povšimnutie stojí, že Slovensko má vysoký podiel ľudí vykonávajúcich prácu na zmeny, ako aj v neštandardných pracovných časoch, teda vo večerných hodinách, v noci, sobotu a nedeľu. So 17 percentami držíme nelichotivé prvenstvo v podiele zamestnancov vykonávajúcich prácu v noci, priemer EÚ sa pohybuje na úrovni 6 percent. Priemerný týždenný pracovný čas u nás je deviaty najdlhší z členských štátov únie.

Zamestnanci v EÚ odpracujú v priemere 36,3 hodiny týždenne. Na základe dĺžky pracovného týždňa v jednotlivých krajinách možno zjednodušene porovnať, koľko hodín odpracujú Slováci a Slovenky navyše oproti svojim európskym kolegom a kolegyniam. Kalendárny rok sa skracuje o sviatky a víkendy, a tak pracovný rok u nás dosahuje zhruba 250 dní. Vlani to bolo 247 dní. Pri takomto pracovnom roku náš zamestnanec odpracuje ročne 1 927 hodín, čo je o 485 hodín viac ako Holanďania, o 326 hodín viac ako Dáni či o 233 hodín viac ako Nemci. V priemere u nás zamestnanec odpracuje o 134 hodín viac, ako je stredná hodnota EÚ.

Pokiaľ predpokladáme, že Slováci a Slovenky môžu za svoj pracovný život odpracovať až 44 rokov, tak za celý pracovný život v prepočte na pracovný rok to bude o tri pracovné roky viac ako priemerný zamestnanec EÚ, o štyri roky viac ako zamestnanec eurozóny, o päť rokov viac ako Nemec, Švajčiar či Nór. Zamestnanec v Dánsku odpracuje o sedem a v Holandsku až o jedenásť rokov menej ako na Slovensku.

Skracovanie pracovného času má významný sociálny, psychologický, zdravotný, ekonomický i environmentálny rozmer. Táto téma sa v súčasnosti stáva zásadnou najmä v rámci zosúlaďovania rodinného a pracovného života, ako aj v kontexte štvrtej priemyselnej revolúcie a s ňou súvisiacej automatizácie a digitalizácie, čo predpokladá nahradenie časti práce robotmi. Tým sa bude postupne meniť štruktúra trhu práce a charakter pracovných pozícií a profesií.

Na Slovensku je automatizáciou ohrozených až tretina pracovných miest. Niektoré zaniknú, iné vzniknú, časť bude fyzicky i časovo menej náročných. Skracovanie pracovného času sa stane v tejto súvislosti jedným z nástrojov, ako udržať zamestnanosť pri nižšom počte pracovných pozícií. Ide o prirodzený vývoj, na ktorý bude treba reagovať.

Skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že okrem zvýšenia kvality života ľudí skracovanie pracovného času vedie k tomu, že zamestnanci odvedú svoju robotu solídnejšie, efektívnejšie a dokonca jej zvládnu viac. Sú oddýchnutejší a viac motivovaní pracovať bez zbytočného, pre zamestnávateľa ekonomicky zaťažujúceho „zdržiavania“. Prináša to pozitívne dôsledky na ekonomiku firmy i na celé národné hospodárstvo. Je dokázané, že krajiny s kratším pracovným časom sú na tom ekonomicky lepšie, keďže namiesto zvýšeného objemu lacnej a nízko kvalifikovanej pracovnej sily investujú do vysoko kvalifikovanej drahej práce podporenej kvalitnými technológiami.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#EÚ #Slovensko #pracovný čas #8-hodinový pracovný čas
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku