Kríza liberalizmu a vzostup novej pravice

31.12.2018 09:00

V odchádzajúcom roku sa prejavili tri hlavné trendy vplývajúce na medzinárodnú politiku. Boli nimi kríza liberalizmu, zmeny v mocenskej štruktúre sveta a hľadanie strategickej rovnováhy.

Kríza liberálnej ideológie na Západe sa prejavovala vo vzostupe tzv. New Right (novej pravice). Krízu opisujú aj publikácie hodnotiace stav slobody a demokratizácie vo svete od americkej neziskovej organizácie Freedom House či anglického týždenníka The Economist. Publikácie sa zhodujú, pokiaľ ide o hodnotenie dvanástich rokov krízy a roku 2017. Z celkového počtu skúmaných 167 krajín len 19 sa ocitlo na zozname „úplných demokracií“.

Liberálne strany dlhodobo nedokážu nájsť riešenia v otázkach, ako je migrácia či smerovanie Európskej únie. Koniec kancelárky Angely Merkelovej v Nemecku či extrémny pokles popularity francúzskeho prezidenta Emanuela Macrona poukazujú na prebiehajúce sociálnopolitic­ké zmeny.

Kríza liberalizmu sa zrejme v budúcom roku prehĺbi. Úniu čakajú voľby do europarlamentu, kde sa pravdepodobne potvrdí trend vzostupu tzv. New Right. Parlament v antiliberálnom zložení sa začne dostávať do konfliktov s exekutívou v podobe Európskej komisie, ktorá reflektuje liberálne hodnoty.

Sledovanie protiruskej rétoriky Západu a zároveň snahy získať Rusko proti Číne bude zrejme „headlinerom“ roku 2019.

Spoza oceánu sa tiež šíri pesimizmus, keď „motor“ šírenia liberalizmu opúšťa kurz podpory konceptu globalizácie so západnými črtami. Tento trend bude zrejme pokračovať do konca vlády Donalda Trumpa. Západný svet čaká rok, keď sa bude naďalej prejavovať konflikt konzervatívcov s liberálmi. Jeho výsledkom bude asi nová vedúca ideológia Západu. Globalizácia ako normatívny fenomén bude postupovať, no bez liberálneho kontextu.

Poststudenovojnové usporiadanie sveta už nereflektuje naozajstnú mocenskú štruktúru, keď hovoríme o vzostupe Číny a oživovaní vplyvu Ruska. Zmeny v mocenskom usporiadaní ešte nemajú podobu rovnováhy, preto vznikalo v roku 2018 napätie. Moskva a Peking dokazovali svoju schopnosť balansovať či dokonca vytláčať vplyv Spojených štátov zo svojich regiónov.

Vzniknuté napätie sa využíva na riešenie vnútorných problémov prostredníctvom sankcií a provokácií. Sankcie, zo začiatku fungujúce ako donucovací nástroj, sa postupne oddeľujú od reality. Po kauze Skripaľ prišli až pol roka po udalosti, no zato pár týždňov pred finále brexitu a voľbami v USA. Druhá udalosť vplývala aj na vypovedanie iránskej jadrovej dohody či vyhlásenia Bieleho domu o vystúpení z odzbrojovacích dohôd s Ruskom – INF a START.

Po incidente v Kerčskom prielive sankcie Západ odmietol, no jeho dôsledky majú vplyv na prebiehajúcu predvolebnú kampaň ukrajinského prezidenta Petra Porošenka. Provokácie a sankcie v tomto roku ukázali, že ich cieľom nie je riešiť medzinárodnopo­litickú situáciu, ale vplývať na vnútornú politiku zainteresovaných štátov s cieľom ovplyvňovať v nich spoločenskú klímu a verejnú mienku na určitý časový úsek. To sa bude prejavovať aj v budúcom roku.

Návrat reálpolitiky je trend, ktorý sprevádzal rok 2018 a bude určite sprevádzať aj ten nastávajúci. Charakterizuje ho zvyšovanie výdavkov na zbrojenie, zadržiavanie vplyvu a informačná vojna.

Hľadanie strategickej rovnováhy v nastupujúcej mocenskej štruktúre medzinárodných vzťahov bolo v úzadí provokácií a propagandy. V skutočnosti však veľmoci v mnohých oblastiach spolupracujú a obchodujú. Viacerí poukazujú na paralelu s rokom 1914, keď k prvej svetovej vojne viedla dynamika vzťahov medzi Veľkou Britániou, vedúcou mocnosťou v relatívnom úpadku (v súčasnosti sú to USA), a vzmáhajúcim sa Nemeckom (Čína). Vtedajšia situácia však obsahovala moment, keď sa ozbrojený konflikt zdal ako jediné riešenie pre ďalšiu expanziu Nemecka.

Čína a Rusko sa dnes orientujú na vlastné regióny, zatiaľ čo Spojené štáty chápu limity projekcie sily vo vzdialených regiónoch. Plány na unilaterálne vystúpenie z INF, START či jadrovej dohody s Teheránom hovoria o snahe USA balansovať vzostup Číny, ktorá je hlavným odberateľom ropy z Iránu.

Funkčnosť medzinárodného práva sa stretla s rovnováhou moci, ktorej chladná logika začala opäť ovládať medzinárodné vzťahy. Biely dom nekonzultoval svoje kroky s EÚ, čo reflektuje jej reálnu moc. Zahraničná politika vágneho predskokana USA a závislosť v otázkach bezpečnosti robí z nej objekt, a nie subjekt medzinárodných vzťahov.

Budúci rok bude pre úniu kritický, pri úsilí budovať vlastnú armádu a hľadať konsenzus v zahraničnopo­litickom smerovaní sa stretne staré antistrategické vnímanie sveta závislé od rozhodnutí Washingtonu s novou vlnou nacionalizmu.

Budeme pozorovať silnejúce preteky v zbrojení a úsilie tvoriť nezávislé bloky, ktoré sa budú vzájomne balansovať. Na pozadí pobeží aj zámer USA obrátiť Rusko proti Číne. Sledovanie protiruskej rétoriky Západu a zároveň snahy získať Rusko proti Číne bude zrejme „headlinerom“ roku 2019.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#strategická rovnováha #New Right #mocenská štruktúra sveta #liberálna ideológia
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
56,99
Flower box biely šesťhran červené ruže

Flower box biely šesťhran červené ruže

49,99
Kytica Letana 9

Kytica Letana 9

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk