Ekonomiku v roku 2019 určia obchodné vojny

Vývoj svetovej ekonomiky v nastupujúcom roku bude v mnohom závisieť od obchodných vojen, cien ropy, konfliktov pri pobreží Číny a stavu dvoch európskych krajín.

02.01.2019 14:00
debata (1)

Dá sa predpokladať, že obchodné vojny dosiahnu svoj vrchol. Správanie prezidenta Donalda Trumpa nemožno predvídať. Jeho volebné heslo znelo America First (Amerika na prvom mieste). Na prvom mieste by však malo byť medzinárodné právo a medzinárodné združenia. Vedúce miesto v tejto oblasti patrí Svetovej obchodnej organizácii (WTO).

Vývoj svetovej ekonomiky v nastupujúcom roku bude v mnohom závisieť od obchodných vojen, cien ropy, konfliktov pri pobreží Číny a stavu dvoch európskych krajín. Dá sa predpokladať, že obchodné vojny dosiahnu svoj vrchol.

Spojené štáty však svoje rozhodnutia povyšujú na medzinárodné právo. Vyhlásia sankcie voči istej krajine. Zakážu jej vyvážať určitý tovar. Ak ktosi tento tovar dovezie, automaticky sa naňho začne vzťahovať iná sankcia. Môže sa týkať zmrazenia platieb v amerických dolároch. Ak sa mnohé štáty zrieknu platieb v USD, nebudú nakupovať americkú menu a tým ich prestanú úverovať.

Najväčšie obchodné vojny sa dajú očakávať medzi USA a Čínou. Existujú dva scenáre. Buď sa tieto vojny zmiernia, alebo zosilnia. Okrem toho bude zaujímavé sledovať, či Washington zvýši clá na dovoz áut a náhradných dielcov vyrobených v Európe, Južnej Kórei a Japonsku, ako aj to, či podpíše dohodu o zóne voľného obchodu s Mexikom a Kanadou. Vplyv na svetové hospodárstvo bude mať aj situácia na východnej Ukrajine.

Na starom kontinente to bude závisieť od dvoch štátov: Talianska a Spojeného kráľovstva. Nová vláda v Ríme diskutuje s Európskou komisiou o rozpočtovej politike. Chce viac míňať, komisia zase chce, aby viac šetrila. Naraz to nejde. Tamojší obyvatelia znižujú výdavky. Bude to znamenať pomalý, ak vôbec nejaký rast talianskeho hospodárstva. Ak partneri stratia k nemu dôveru, môže to znamenať dlhodobé prešľapovanie ekonomiky na jednom mieste – recesiu. V jej dôsledku sa zvýšia úroky pri pôžičkách. Rím si bude musieť vybrať medzi dvoma možnosťami: finančná kríza alebo vystúpenie z menovej únie a návrat k líre.

Ďalším neposlušným dieťaťom únie je Spojené kráľovstvo. Scenár jeho vystúpenia z EÚ je neurčitý. Politici, ktorí presadzovali odchod zo spoločného trhu, zrazu nevedia, ako na to. Takzvané tvrdé vystúpenie z únie povedie k strate z možného ekonomického rastu Veľkej Británie. Na ceny ropy budú pôsobiť i vzťahy medzi USA a Saudskou Arábiou. Trump však vyhlásil, že vražda novinára Džamála Chášakdžího by nemala ovplyvniť vzťahy týchto dvoch krajín.

Podľa agentúry Moody's, svetová ekonomika v minulom roku dosiahla rast 3,3 % a v roku 2019 by to malo byť 2,9 %. „Spomalenie rastu znamená, že sa uzavreli okná možností, keď štáty mohli prijať opatrenia na riešenie nazhromaždených problémov, ako sú veľké dlhy súkromných firiem, obyvateľov a štátov. Tie sú spôsobené tým, že starne obyvateľstvo a existujú veľké nerovnosti medzi príjmami,“ konštatuje Moody's.

Medzinárodný menový fond je optimistickejší. V poslednej správe Perspektívy vývoja svetovej ekonomiky tvrdí, že od roku 2016 sa dá pozorovať rast a v rokoch 2018 a 2019 by sa malo zachovať tempo z roku 2017. Predpokladá, že v roku 2018 svetová ekonomika stúpla o 3,7 percenta a v roku 2019 si zachová toto tempo. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj predpovedala, že svetová ekonomika vzrástla v roku 2018 o 3,5 % a tento roku to bude o 3,7 %.

Aké boli faktory, ktoré za posledné dve desaťročia ovplyvnili vývoj svetovej ekonomiky? Išlo o finančnú krízu v rokoch 1997 a 1998 a v rokoch 2007 a 2008, ale aj o prasknutie cenovej bubliny na trhu akcií internetových firiem v rokoch 2000 a 2001.

Pripomeňme, že v auguste 1998 Rusko prestalo splácať krátkodobé pôžičky. Takmer všetky svoje peniaze do nich vložil americký fond Long-Term Capital Managment. V jeho správnej rade boli ekonómovia Myron S. Scholes a Robert C. Merton, ktorí v roku 1997 dostali Nobelovu cenu za ekonómiu za metódy riadenia odvodených cenných papierov. Ich cena a modely boli všetkým nanič. Ak by americká centrálna banka fondu neposkytla pôžičky, svetová finančná kríza by prišla o deväť či desať rokov skôr.

V novom roku sa prejaví zvýšenie úrokových mier Federálnym rezervným systémom. Zvýši ich dva razy. V roku 1981 bol základný úrok v Spojených štátoch 40 percent, potom sa znížil na nulu. Ak sa USA nedostanú do recesie, úroky porastú až do roku 2021. Môže to znamenať odliv kapitálu z Európy, kde budú nižšie úroky, alebo ich Európska centrálna banka zvýši. To by mohlo priniesť zdraženie pôžičiek na nehnuteľnosti.

Tím Karola Morvaya z Ekonomického ústavu SAV hovorí o niekoľkých svetových rizikách pre našu ekonomiku. Ide o bariéry v obchode, nedostatok pracovných síl, rast miezd a presýtenie ekonomiky úvermi. V súhrne sa dá povedať, že Slovensko pomaly stráca schopnosť konkurovať iným krajinám. Preto nám zostáva namiesto záveru parafrázovať slová českého básnika Jana Nerudu: Kam s ním?<pe>

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #Taliansko #Veľká Británia #Čína #USA #svetová ekonomika