Nevyhnutná inventúra

K začiatku nového roka neodmysliteľne patria príhovory najvyšších ústavných činiteľov a politikov. Týkajú sa bilancie prežitého, ponúkajú alternatívny pohľad na konkrétne témy, pripomínajú vlaňajšie výročia aj dôležité udalosti. Omnoho jasnejšie sa však treba zamerať na to, čo môžeme aktívnejšie tvoriť.

04.01.2019 16:00
debata

Každý politik má svoj uhol pohľadu. Širšie súvislosti a obmedzenejšie vnímanie sú vecou ich postoja, ambícií a očakávaného ohlasu zo strany médií, verejnosti i jednotlivých politických táborov. Je pochopiteľné, že v príhovoroch nebolo možné obísť výraznú občiansku angažovanosť, kľúčové spoločenské i politické udalosti, ktoré sprevádzali Slovensko v uplynulom roku.

Mlčaním prešli komunálne voľby, stručne pripomenutie sa týkalo prezidentských volieb aj tých do Európskeho parlamentu. Bez povšimnutia však, s veľavravným mlčaním, nám neponúkli výročia viacerých zásadných zmien, ktoré sa udiali presne pred osemnástimi rokmi a práve v tomto roku dosiahnu vek dospelosti. Obdobie, v ktorom je nevyhnutná bilancia, odvaha pomenovať príčiny a sila navrhnúť východiská.

Je najvyšší čas objektívne posúdiť vyššie územné celky, ktoré v tomto roku dosiahnu dospelosť a medzi ľuďmi si udržiavajú neslávnu neviditeľnosť.

Politici sa nesústredili na to, že v tomto roku by sme si mali pripomenúť 18. výročie od najzásadnejšej novely Ústavy Slovenskej republiky. Napriek tomu, že tá dosiaľ bola novelizovaná 17-krát, práve jej zmeny z februára 2001 si zaslúžia výnimočnú pozornosť. A to z viacerých dôvodov.

Prijatie významnej ústavnej novely súviselo s prípravou Slovenska na členstvo v Európskej únii vrátane súhlasu s presunom výkonu časti našich práv na Brusel, pričom sa tiež upravili vzťahy medzinárodného a vnútroštátneho práva. V spomínanej novele základného zákona štátu došlo aj k vypusteniu podmienky štátneho občianstva pre komunálne voľby, ale čo je mimoriadne dôležité, umožnila vznik vyšších územných celkov.

Okrem toho sa zaviedol inštitút verejného ochrancu práv. Došlo k rozšíreniu kompetencií Najvyššieho kontrolného úradu SR a rozšírili sa právomoci Ústavného súdu. Za pripomenutie stojí aj fakt, že sa prijala i zmena kreovania sudcov, ktorých odvtedy vymenúva prezident, a tiež sa zriadila Súdna rada.

Každá z týchto zmien sa pomerne kvalifikovane zdôvodňovala. Vyjadrovala snahu nastaviť krajinu na očakávané zmeny a priblížiť sa tzv. moderným európskym štandardom. Lenže po osemnástich rokoch to už akosi nestojí za zmienku. A pritom máme piate volebné obdobie samosprávnych krajov, ktoré paradoxne pod politickým tlakom v roku 2017 znamenalo zmenu Ústavy vo vzťahu k zrušeniu dvojkolovej voľby županov.

Je najvyšší čas objektívne posúdiť vyššie územné celky, ktoré v tomto roku dosiahnu dospelosť a medzi ľuďmi si udržiavajú neslávnu neviditeľnosť. Samozrejme, tento rok nám dáva aj ideálny dôvod vyhodnotiť spoločenský i politický prínos verejného ochrancu práv, inštitútu, ktorý patrí do štandardnej výbavy demokratických krajín.

Netreba opomenúť ani našu normotvorbu a to, do akej miery máme záujem „s pokrčenými plecami v parlamente“ automaticky preklápať európsku legislatívu a do akej miery je úsilím členského štátu formovať pravidlá EÚ. Takto môžeme pokračovať ďalej vo vzťahu k ostatným zmenám nášho základného zákona.

Pred osemnástimi rokmi sme pristúpili k zásadným zmenám Ústavy, ktoré otvorili priestor do modernej Európy a vytvorili dôležité mechanizmy pre súčasný život. Novoročné vystúpenia nám síce v tejto sfére nič neponúkli, ale to neznamená, že by sme tento rok nemali chápať aj ako obdobie nevyhnutnej inventúry, z ktorej nemôže vzísť iba kritika, no i veľa dôvodov na sebavedomie. Len treba správne vnímať podstatu vecí.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #novela Ústavy SR #príprava na členstvo v EÚ #moderné európske štandardy