Každý nesúhlas a obava sú podložené konkrétnymi faktmi. Ministerstvo sa vo svojich návrhoch opiera o štúdiu „Skutočná cena zálohy: Analýza zavedenia systému jednorazových nápojových obalov v SR“, ktorú vypracoval Inštitút environmentálnej politiky pri MŽP SR.
V dokumente sa analyzujú poznatky zo zálohovania jednorazových obalov vo svete a špeciálne v ôsmich krajinách Európskej únie, kde už takýto systém zaviedli. Je však na škodu veci, že sa autori zároveň nezaoberajú i triedením komunálneho odpadu, ktorého súčasťou sú aj spomínané obaly.
Štúdia obsahuje niekoľko štatistík vychádzajúcich v prípade Slovenska, žiaľ, často z veľmi nepresných údajov o naozajstnom výskyte PET fliaš na trhu, ktoré sú kľúčové pre rozhodovanie o výške zálohy. Prezentujú sa tam rozličné zdroje, ale ich údaje sa líšia o viac ako o povestnú „bulharskú konštantu“. Rádovo o niekoľko desiatok percent.
Dosiaľ sa nič nehovorí o dôsledkoch pripravovaného zákona na už pomerne dobre zabehnutý separovaný zber.
Ako potom môžu byť hodnoverné návrhy a odporúčania na výšku zálohy, aký objem predstavuje v súčasnosti uvádzaných 60 percent vyseparovaných a recyklovaných PET fliaš? Koľko ton či kusov bude potom predstavovať ich cieľové 90-percentné vytriedenie? Predsa najprv musíme vedieť, koľko týchto fliaš či plechoviek sa na našom trhu a v odpade skutočne nachádza.
Inštitút jednoznačne odporúča švédsko-nórsky model systému zálohovania PET fliaš a kovových jednorazových nápojových obalov. Centrálny systém má koordinovať kolobeh záloh z obalov (preberanie záloh od „vyberačov“ a úhradu výplaty záloh „platcom“), mal by pôsobiť aj ako klíringové centrum a financovať celý systém. Majú ho vytvoriť výrobcovia.
Model predpokladá zriadenie dotrieďovacieho centra pre prázdne obaly v Žiline, kam by sa dopravovali prázdne obaly z 38 medziskladov postavených po celom Slovensku. Do nich by sa zvážali vyzbierané prázdne obaly z odberných miest. Dotriedený odpad zo žilinského centra sa má predávať konkrétnym recyklátorom. To všetko bude stáť nemalé finančné prostriedky. A aby ich nebolo málo, systém predpokladá, že odberné miesta budú preberať obaly ručne alebo pomocou automatov, čo si vyžiada dodatočné náklady na pracovnú silu a zariadenia.
Aby sa predišlo vyberaniu vratných záloh na nezálohované fľaše zo zahraničia, navrhovaný systém predpokladá označenie fliaš pre domáci trh špeciálnym EAN kódom, a odberné miesta musia mať na ne čítačku. Opäť náklady navyše a určite vysoké… Budú to prvotné i trvalé náklady u výrobcov, v obchode, na prevádzku centrálneho systému. Kto ich bude znášať? Tajnička bude mať asi jednoduché riešenie, hoci ministerstvo tvrdí, že zálohy by nemali zvyšovať ceny. Ale systém počíta iba s príjmami z nevyplatených záloh a z predaja odpadu.
Zákon sa ešte len pripravuje, no ako to u nás býva takmer pravidlom, už sa diskutuje o výnimkách – či sa zo záloh vyjmú fľaše s objemom menším než jeden liter a väčším ako tri litre, fľaše od mlieka, sladkých nápojov, vína či piva, ako sa vyrovnať s nezálohovanými obalmi privezenými v rámci „nákupnej“ turistiky, kto nebude povinný obaly odoberať atď.
Žiaľ, dosiaľ sa nič nehovorí o dôsledkoch pripravovaného zákona na už pomerne dobre zabehnutý separovaný zber ani o nemalom výpadku príjmov po strate zberu PET fliaš. Ale to asi v Škandinávii nepoznajú…
Ak má byť hlavným dôvodom zálohovania nízka miera zberu a recyklácie jednorazových obalov, tak sa natíska otázka, ako si plnia zodpovední výrobcovia svoje povinnosti uložené zákonom o odpadoch, prijatým už pred troma rokmi.