Keď tu chýbajú moslimovia

Je to významné podujatie, ale na zozname rečníkov sa nenájde ani jeden, čo by porozprával o tom, ako si moslimské komunity predstavujú kroky proti nenávisti voči Židom. Takíto spíkri chýbajú v Bratislave na dvojdňovej medzinárodnej konferencii o boji proti antisemitizmu, ktorá sa koná v rámci slovenského predsedníctva v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.

06.02.2019 14:00
debata

Samozrejme, že poznámka o vyznávačoch islamu nie je skryto mienená tak, že by za odporom k židovstvu stáli iba moslimovia. Prejavy antisemitizmu v Európe sa vyskytujú aj v krajinách, kde ich žije len hŕstka, a platí to, žiaľ, aj o Slovensku. Od radových slovenských extrémistov na sociálnych sieťach až po fúzkatú napodobeninu Adolfa Hitlera v parlamente či jeho straníckeho kamoša, ktorý tvrdí, že holokaust je rozprávka o Židoch.

Prípadne sa jemu podobní vyhovárajú, že túto kapitolu druhej svetovej vojny nemôžu hodnotiť, lebo nie sú historici, no na druhej strane, keď je reč o dávnej minulosti Slovákov alebo slovanstva, vedia byť znalcami dejín iks storočí dozadu.

Vráťme sa k čelným predstaviteľom moslimských komunít z európskych štátov. Na konferencii jednoznačne chýbajú pri rečníckom pulte, pretože by bolo zaujímavé počuť, ako chcú čeliť rastúcej vlne antisemitizmu v západoeurópskych krajinách, kde sa zväčšuje počet moslimského obyvateľstva. Napríklad vo Francúzsku, kde sú podľa policajnej štatistiky Židia vystavení až 25-násobne vyššiemu riziku ako moslimovia, že sa stanú terčom nejakého útoku.

Bolo by zaujímavé počuť, ako chcú čeliť rastúcej vlne antisemitizmu v západoeurópskych krajinách, kde sa zväčšuje počet moslimského obyvateľstva.

Pritom v krajine galského kohúta žije desaťnásobne viac moslimov ako Židov, čo naznačuje, v akej časti spoločnosti má antisemitizmus zvlášť živnú pôdu. Francúzsky židovský intelektuál Alain Finkielkraut pripisuje zhoršujúcu sa situáciu zlyhávaniu v integrácii masívneho počtu moslimských imigrantov. Z jeho krajiny odchádza čoraz viac strachujúcich sa Židov natrvalo žiť do Izraela, v lepšom prípade sa sťahujú z prevažne moslimských štvrtí do iných.

Dobre to nevyzerá ani v Nemecku, kde kancelárka Angela Merkelová prijala státisíce mimoeurópskych migrantov. Židia sa napríklad už obávajú vyjsť na ulicu s jarmulkou na hlave (so židovskou čiapkou).

Mimochodom, vôbec to nesúvisí s témou antisemitizmu, ale v prípade Merkelovej zostáva jeden veľký otáznik. Kancelárka, ktorá tlačila aj na Slovensko, aby sa postaralo o nemálo ilegálnych migrantov, používa záhadnú logiku. Po veľkom rozšírení EÚ opakovane zabránila slovenským občanom voľne sa zamestnať v Nemecku (prekážka trvala až sedem rokov, čo bolo prípustné maximum, ktoré Berlín využil), ale čoskoro vysvetľovala, že ekonomika jej krajiny potrebuje státisíce neeurópskych prisťahovalcov.

Západná časť Európy to nebude mať ľahké v boji proti antisemitizmu a iným formám neznášanlivosti. Mnohí migranti si totiž priniesli so sebou rôzne podoby nenávisti, nielen protižidovskej. Od presvedčenia, že homosexualitu treba prísne trestať, až po názor, že Izrael je potrebné vymazať z mapy sveta a že Židom sa patrí ubližovať.

Paradoxne sa radikálni moslimovia stávajú spojencami domorodých extrémistov. Tí síce vidia v migrantoch div nie spustošenie európskej civilizácie, ale keď ide o antisemitizmus, sú s nimi zajedno. Pri pohľade na čisto belošských rasistov vo vzťahu k moslimom treba pritom zdôrazniť, že si zaslúžia rovnaké odsúdenie ako všetci tí, čo by chceli zúčtovať so Židmi.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #rasizmus #antisemitizmus #migrácia #boj proti extrémizmu