Kríza vypukla v polovici minulého roka, keď László Palkovics, šéf ministerstva inovácií a technológií (MIT) obišiel predsedníctvo akadémie a pozval na separátne rokovanie iba riaditeľov vedeckých ústavov. Oboznámil ich s novým zákonom, ktorým sa mení financovanie základného výskumu, so zrušením rozpočtu grantovej agentúry MAV a jeho pričlenením k rozpočtu rezortu MIT. Po krátkom čase sa minister vyjadril aj o pláne zmeniť štruktúru vedeckých inštitúcií MAV s možnosťou zániku niektorých. Dal najavo, že štátna podpora vedy zanikne a vedci sa budú môcť uchádzať iba o grantové prostriedky. Posúdenie žiadostí o udelenie financií bude od roku 2019 v kompetencii MIT.
Štát vstupuje do samoregulačných princípov vedy a bude rozhodovať o vhodnosti vedeckých projektov. MIT stanovil štyri „tematické programy excelentnosti“ v oblasti: zdravie, kultúra a rodina, bezpečná spoločnosť a životné prostredie, priemysel a digitalizácia.
Riaditelia vedeckých ústavov akadémie k plánu ministerstva zaujali kompromisný postoj, lebo nie všetky ústavy sa cítia ohrozené. Technické a prírodovedecké majú v Maďarsku viac-menej monopolné postavenie a nemajú obavy, že by sa o financie museli podeliť s konkurenciou. Navyše inžinieri, fyzici, matematici, informatici, chemici, biológovia a lekári nie sú vystavení ideologickým tlakom Fideszu.
Palkovicsovou stratégiou sú najviac ohrozené vedecké disciplíny v oblasti historiografie, ekonómie, sociológie, filozofie, ba dokonca aj jazykovedy. Orbánova garnitúra kreovala v uplynulých rokoch alternatívne výskumné inštitúcie, silne ovplyvnené iliberálnou ideológiou vlády. Vznikol Inštitút Veritas, ktorý má „pravdivo“ interpretovať dejiny 20. storočia, inštitút archeológie Gyulu Lászlóa a od januára funguje aj Ústav pre výskum prehistórie maďarstva. Tieto inštitúcie financuje štát, pôsobia pod kuratelou úradu vlády, a sú doslovne ideologickým protivníkom kolektívov pôsobiacich v MAV.
Najzaujímavejší z nich je Ústav pre výskum prehistórie maďarstva, založený uznávaným odborníkom na onkológiu a ministrom ľudských zdrojov Miklósom Káslerom. Jeho riaditeľom sa stal Gábor Horváth-Lugossy, pôvodným povolaním právnik, ktorý sa pred pár rokmi „preslávil“ ako vydavateľ iredentisticky ladeného časopisu Nagy Magyarország (Veľké Uhorsko). Jeho úlohou bude koordinovanie výskumu obdobia pred príchodom Maďarov do Karpatskej kotliny, spochybňovanie doteraz platnej teórie ich ugrofínskeho príbuzenstva a dokazovanie, že sú turanského pôvodu.
Minister Palkovics argumentuje, že novela zákona zvýši konkurencieschopnosť maďarských vedcov. Skôr sa zdá, že latentným plánom je „rozložiť“ inak dobre fungujúcu inštitúciu a nezávisle rozmýšľajúcu vedeckú komunitu.
Neprekvapuje, že najväčšie nebezpečenstvo hrozí centrám spoločenskovedných ústavov. Ich riaditelia požiadali ministra, aby oddialil realizáciu zmien aspoň do roku 2020. Logika nového zákona síce ohrozuje všetky ústavy MAV, no najmä humanitne orientované vedy. Prečo? Tie môžu čerpať zdroje na prežitie a výskum len z kapitoly „kultúra a rodina“, ktorá disponuje rozpočtom 10 miliónov eur pre všetkých uchádzačov. V tejto téme pracujú tri výskumné centrá a samostatný Jazykovedný ústav MAV.
V porovnaní s vlaňajším rozpočtom prostriedky na rok 2019 predstavujú iba 60 percent. Napríklad Centrum filozofických vied malo v roku 2018 k dispozícii približne 6 miliónov eur (na mzdy a prevádzku). Takže ide o drastické zníženie rozpočtu, čo v je podstate likvidačné. A to ešte nie je koniec príbehu. O peniaze z rozpočtu MIT sa nebudú uchádzať len ústavy akadémie, ale aj cirkevné a štátne univerzity, ako i štátne výskumné ústavy, zaoberajúce sa aplikovaným výskumom. Minister Palkovics argumentuje, že novela zákona zvýši konkurencieschopnosť maďarských vedcov. Skôr sa zdá, že latentným plánom je „rozložiť“ inak dobre fungujúcu inštitúciu a nezávisle rozmýšľajúcu vedeckú komunitu. Je príznačné, že vláda nehovorí o zoštátnení MAV a popiera, že ide o cielený zásah do slobody vedeckého bádania. Plán sa prezentuje ako zázračná zbraň, ktorá nakoniec prinúti vedcov k šetreniu finančných zdrojov.
Trefný komentár k aktuálnej situácii napísal vo svojom blogu historik András Péter Szabó: „V tomto modernom príbehu Abrahám svojho syna nielen priviaže na oltár, ale ho aj popraví.“
Treba oceniť iniciatívu vedeckých ústavov Slovenskej akadémie vied, lebo pohotovo reagovali a vyjadrili vedeniu Maďarskej akadémie vied podporu v zápase o zachovanie autonómie vedy. Slovenská historická spoločnosť SAV v otvorenom liste vyjadrila solidaritu maďarským kolegom v boji proti pokusom štátu obmedzovať slobodu bádania.