Víkendové stretnutie vedenia SPD nebolo druhoradou vnútrostraníckou záležitosťou. Prinieslo názorový obrat v jednej z kľúčových otázok: sociálnej politike. Práve jej reforma – skresanie sociálnych dávok, podmienenosť ich čerpania – spolu s liberálnou reformou zákonníka práce bola ťažiskovým pilierom Schröderovho „Nového stredu“. SPD sa definovala ako centristická strana a priestor naľavo prenechala iným.
SPD stála za Schröderovými reformami napriek zhoršujúcim sa volebným výsledkom. Korunou boli federálne voľby v septembri 2017 – 20,5 percenta bol najhorší výsledok v povojnovej histórii. Po vstupe do veľkej koalície sa jej popularita prepadla ešte hlbšie. Dnes je na úrovni 15 percent – pod Zelenými, v podobnom pásme ako antiimigračná AfD. Najvyšší čas pomýšľať na záchranu. Môže ňou byť práve zmena pozícií v sociálnych otázkach. V nedeľu schválilo vedenie strany sedemnásťstranový dokument „Nový sociálny štát pre novú éru“, ktorý SPD prezentuje ako symbolický zlom.
Namiesto podmienenej podpory majú mať nezamestnaní Nemci právo na „základný príjem“. Obdobie poberania podpory sa má predĺžiť z dvanástich na dvadsaťjeden mesiacov. Prísne kontroly nárokov na dávky majú byť na dva roky suspendované, drakonické pokuty pri porušení pravidiel poberania podpôr zrušené. SPD chce tiež zvýšiť minimálnu mzdu približne o 30%.
Posun SPD v sociálnych otázkach je skôr kvantitatívny, ako kvalitatívny. Strana nenavrhuje univerzálny základný príjem ani zásadné sprísnenie pracovnej legislatívy. Nesnaží sa zvrátiť trend rastu neštandardných pracovných kontraktov.
Dôležitý je však politický kontext: ani navrhované obmedzené zmeny nedokážu sociálni demokrati presadiť v koalícii s konzervatívnou CDU/CSU. Jedinou možnosťou, ako presvedčiť voličov, že to s politickým obratom myslia vážne, je koniec veľkej koalície. Možno už pred voľbami, plánovanými na september 2021.
Mnoho bude závisieť od pomeru síl vo vedení strany. Najväčším konkurentom súčasnej predsedníčky Andrey Nahles je bývalý predseda a minister zahraničných vecí Sigmar Gabriel. Je zástancom centristického kurzu – nie náhodou ho podporuje Gerhard Schröder. Andrea Nahles má zatiaľ navrch, za zmenu pozície strany hlasoval aj ďalší vplyvný člen vedenia, minister financií Olaf Scholz. Mimochodom, jeden z architektov Schröderových sociálnych reforiem.
Pre SPD to môže byť posledná šanca na záchranu. Strana u voličov prepadala aj preto, že jej pozície v sociálnych otázkach boli prakticky neodlíšiteľné od pozícií konzervatívcov. Jej (mierny) obrat doľava však bude mať politický zmysel len v prípade, ak sa vzdá ďalšieho tabu: odmietania federálnej spolupráce so stranou Ľavica (Die Linke). Takáto koalícia, spolu so Zelenými, by otvorila nové politické možnosti nielen v Nemecku, ale aj v EÚ.