Opozičné politické strany sú platené za to, že dozerajú na vládnu moc a pokiaľ im pritom nejde iba o ich sebazviditeľňovanie, ale o vec, je to v poriadku. Ako podklad Suchánkovi pravdepodobne poslúžil otvorený list, ktorý zaslalo Lekárske odborové združenie predsedovi vlády SR a dva dni predtým ho zverejnil predseda LOZ Peter Visolajský.
UNB mešká desiatky rokov
V liste LOZ premiéra o. i. žiada, „aby sa stavba novej Národnej nemocnice Slovenska, nemocnice Rázsochy, stala národným záujmom najvyššej priority“.
Je možné, že niektoré tvrdenia LOZ sú preexponované, ale obavy vyjadrené v liste sa nedajú úplne prehliadať. Tvrdí sa v ňom, odvolávajúc sa i na hlasy dokonca z ministerstva, „že úlohy súčasnej Univerzitnej nemocnice v Bratislave z veľkej časti preberie plánovaná nemocnica Bory, patriaca finančnej skupine Penta“. Ministerka Andrea Kalavská odmieta porovnávať štátne koncové univerzitné nemocnice so zdravotníckym zariadením, aké chystá postaviť finančná skupina Penta. Zrejme má pravdu, nevyvracia však iné riziká, ktoré sa zrejme môžu naplniť.
To, že LOZ so znepokojením a nahlas hovorí o UNB, sa nemožno čudovať. Iba za posledných desať rokov projekt UNB prešiel toľkými zmenami, že sa mu ťažko dá veriť. Pôvodne sa UNB mala postaviť ako PPP projekt (t. j. verejno-súkromný projekt) na Patrónke a až do zrušenia tohto projektu vládou sa naň vynaložilo niekoľko miliónov eur. Neskôr minister Tomáš Drucker uvažoval o dvoch lokalitách novej UNB a dodal: „Neuvažujeme nad nemocnicou typu 1 200 a viac lôžok, ale o nemocnici so 600 až 700 lôžkami,” aby pri inej príležitosti uviedol, že sa možno postavia dve nemocnice so 600 lôžkami.
Penta novú nemocnicu dokončí s najväčšou pravdepodobnosťou už v roku 2020, resp. 2021. Obava, že stiahne z existujúcich zariadení Univerzitnej nemocnice Bratislava najschopnejší zdravotnícky personál, nie je chimérou. Skúsenosti to potvrdzujú.
V hre nie je iba Bratislava
Čoskoro uplynie 20 rokov od jedného z najväčších reformných projektov transformácie – decentralizácie verejnej správy. Analýza toho, čo nám dala a čo vzala, napriek jednému nevydarenému pokusu ju urobiť, neexistuje. Aký by bol jej výsledok v sektore zdravotníctva? O jednom jej dôsledku už možno hovoriť. Samosprávne kraje, na ktoré prešli takmer všetky nemocničné zariadenia s výnimkou v pôsobnosti MZ SR, ich postupne dávali do dlhodobého prenájmu alebo ich popredali. Ich argument bol, že nemali dostatok finančných prostriedkov, aby si ich mohli udržať a do nich investovať.
Popri pomerne okrajovom českom súkromnom investorovi spoločnosti AGEL sa tieto zariadenia dostali do rúk Sveta zdravia spoločnosti Penta Investments. Dnes je prevádzkovateľom nemocníc v mestách Humenné, Svidník, Spišská Nová Ves, Rožňava, Trebišov, Michalovce, Vranov nad Topľou, Stropkov, Rimavská Sobota, Žiar nad Hronom, Banská Štiavnica, Galanta, Dunajská Streda, Topoľčany a Partizánske a ich spádová oblasť predstavuje viac ako jeden milión obyvateľov.
Ak uvážime, že impérium Penta Investments v sektore zdravotníctva vytvorilo typickú vertikálnu integráciu od poisťovne Dôvera, cez sieť nemocníc a polikliník až po lekárne Dr. Max, je ťažko pochopiteľné, že aspoň Protimonopolný úrad nezasiahol.
Ak uvážime, že impérium Penta Investments v sektore zdravotníctva vytvorilo typickú vertikálnu integráciu od poisťovne Dôvera, cez sieť nemocníc Svet zdravia a polikliník Pro Care, až po sieť lekární Dr. Max, je ťažko pochopiteľné, že aspoň Protimonopolný úrad nezasiahol.
Zámery súkromného investora
Prvoradým zámerom súkromného investora je dosahovať zisk, aj keď to nebude hneď. Ak nie je efektívne prevádzkovať gynekologicko-pôrodnícke oddelenie v Banskej Štiavnici či vo Svidníku, tak ich jednoducho zatvorí. Ministerstvo zdravotníctva údajne uznalo odborný argument, že ich treba zrušiť „z pohľadu bezpečnosti pacienta“. Prečo sa nedá zabezpečiť bezpečnosť pôrodov, iba ak ich je minimálne 500, a nie napríklad 499, nevieme.
V týchto dňoch sa ozvala aj Slovenská komora zubných lekárov. Vo svojej tlačovej správe uviedla, že podľa štatistiky Eurostatu z roku 2016 sa Slovensko umiestnilo na konci rebríčka v počte zubných lekárov (50) na 100-tisíc obyvateľov. Horšie na tom boli iba Malta a Poľsko. Ani v roku 2018 sa situácia nezlepšila. Okrem analýzy súčasného stavu SKZL uviedla aj návrhy na riešenia.
Možno najefektívnejšie by však bolo urobiť to, čo urobil bývalý brazílsky prezident známy pod prezývkou Lula: pozval kubánskych dentistov do Brazílie, aby chudobným opravili chrup bez úhrady výdavkov.