Nebojme sa recesie

19.02.2019 11:00

V médiách sa často píše a hovorí o pojmoch kríza, stagnácia a recesia. Sú spojené s tým, že ekonomika sa vyvíja tak, že kolíše. Ako na hojdačke, raz ste hore, raz zase dole.

Ekonomické cykly sú výkyvy, ktoré pozostávajú z opakovanej hospodárskej recesie a oživenia. Podstatou krízy je prudký pokles hospodárstva. Stagnácia znamená, že ekonomika ani nestúpa a ani neklesá.

Depresia je pri pohľade na hospodárske cykly celé obdobie, keď ekonomika spomalí či klesá. V užšom zmysle – pri pohľade na hrubý domáci produkt – ide o situáciu, keď dôjde k poklesu kvartálneho či medziročného HDP. Ten tvorí súčet hodnoty tovarov a služieb, ktoré ekonomika vyprodukovala za určité obdobie.

Ekonóm Xaver Gubáš v jednej televíznej relácii vysvetľoval: „Ľudovo povedané recesia znamená – neprosperujeme ako kedysi, stagnácia znamená – prežívame a depresia – máme vážny problém.“ Dnes sa čoraz častejšie hovorí o možnej recesii v nemeckej ekonomike. Slovo depresia sa používa zriedkavejšie, lebo sa spája s negatívnymi jav­mi.

Recesia nevyhnutne nasleduje po ekonomickom oživení, čo sa vysvetľuje cyklickým charakterom akéhokoľvek hospodárskeho systému.

Recesia najčastejšie vedie k obrovskému poklesu indexov na burze. Vývoj ekonomiky jedného štátu závisí od vývoja v iných štátoch, takže pokles v jednej alebo druhej krajine môže viesť k recesii v iných krajinách.

Pred časom si mnohí ekonomickí analytici mysleli a dokonca o tom presviedčali verejnosť, že finančná kríza v Spojených štátoch nebude mať dôsledky na európske a nebodaj slovenské hospodárstvo. Nie je to tak. Ako sa choroby ľudí šíria nákazou, existuje aj finančná a ekonomická nákaza.

Recesia nevyhnutne nasleduje po ekonomickom oživení, čo sa vysvetľuje cyklickým charakterom akéhokoľvek hospodárskeho systému. V nedávnej minulosti existovala mylná predstava viacerých vedcov o tom, že sú schopní naladiť ekonomiku tak, že v nej nebudú žiadne výkyvy.

Príčiny vzniku recesie sa nedajú ovplyvniť, vznikajú z dôvodu objektívnych zákonov hospodárstva. Preto skôr či neskôr bude recesia na úrovni národného hospodárstva tej-ktorej krajiny. Kto tvrdí, že recesia nebude, nerozumie ekonomike.

Dnes je jedným z hlavných ohnísk svetovej ekonomickej nákazy ekonomika Čínskej ľudovej republiky. Jej ekonomika s hodnotou 13,5 bilióna dolárov je druhou na svete po USA. Ak chceme opisovať čínsku ekonomiku, musíme v niektorých parametroch použiť prídavné meno najväčší. Ide o najväčšieho vývozcu na svete, najväčšieho dovozcu surovín, má najväčší automobilový trh…

Tento zoznam môže pokračovať donekonečna. Môžeme na to použiť aj metaforu. Keď Čína kýchne, celý rozvojový svet chytí nádchu a dokonca aj bohaté krajiny sa necítia dobre.

Medzi Čínou a USA sa vedie obchodná vojna. Spojené štáty do ČĽR vyvážajú menej, ako z nej dovážajú. To, že obchodujú s Čínou, sa snažia riešiť uvalením ciel na jej tovary. Reakcia je jednoduchá. Čínski spotrebitelia menej kupujú tovary vyrobené v zahraničí. Ide napríklad o americké inteligentné telefóny, drahé značky európskych odevov či autá vyrobené v Európskej únii.

Číňania kupujú tretinu všetkých luxusných tovarov na svete a minú na to okolo 120 miliárd dolárov ročne. Sú tiež hlavným zdrojom rastu cestovného ruchu na svete. A nie je nič, čo by nahradilo celú túto spotrebiteľskú silu, varuje Jim O’Neill, vedúci Ústavu medzinárodných vzťahov v Chatam House, ktorý pôsobil v manažmente spoločnosti Goldman Sachs. Čínska stredná trieda zohrala úlohu pri vzkriesení svetovej ekonomiky po ekonomickej kríze v rokoch 2007 a 2008. Je veľmi nepravdepodobné, že iná krajina nahradí Čínu ako lídra spotreby, prinajmenšom nie v nasledujúcom desaťročí.

K čomu môže viesť čínske kýchnutie v európskej ekonomike? Dosahy môžu byť rozličné. V dôsledku poklesu produkcie sa znižuje potreba pracovných miest a počet pracovníkov. Prichádza vlna prepúšťania a rastie nezamestnanosť. Ľudia začínajú spotrebovávať menej, čo vedie k poklesu dopytu po výrobkoch a k poklesu produkcie.

Dlh občanov a organizácií voči bankám sa zvyšuje, čo zasa zhoršuje prístup k pôžičkám. Ľudia, ale najmä firmy dostávajú menej pôžičiek. To vedie k poklesu výroby aj k nižšiemu dopytu po tovaroch dlhodobej spotreby či po nehnuteľnostiach. Vo vyspelých ekonomikách preto klesajú ceny akcií na kapitálových trhoch, čo posilňuje prepad ekonomiky. To všetko nakoniec vedie k nespokojnosti a zníženej kvalite života. Štát sa snaží nájsť finančné prostriedky a zvyšuje zahraničný dlh.

Verejní činitelia na Slovensku sa tvária, akoby sa vlastne ani nič nedialo. Umelo vyrábajú problémy, ktoré zázračne riešia. Jeden z nich dokonca vyhlásil, že argumenty ekonómov ho nezaujímajú. Pretekajú sa v tom, že hovoria o tom, čo všetko zaplatia z verejných rozpočtov. Mali by sa radšej zamýšľať nad tým, čo budú robiť, ak nebudú mať na to peniaze.

Niekto, kto má na to čas, spočíta, čo všetko sľúbili a čo nesplnili. Mnohé budúce výdavky verejných rozpočtov majú formu povinných výdavkov. Nielen dnes, ale vždy je preto dôvod zbytočne nezvyšovať výdavky, ktoré môžu byť železnou guľou na nohe ekonomiky v čase recesie.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#kríza #recesia #stagnácia #ekonomické cykly
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku