Program alebo chaos

Ostáva nám najviac rok do momentu, keď sa Slovensko asi dostane do vážnych politických problémov. Môžeme čakať nestabilné koalície a návrat kšeftovania s poslancami. S veľmi zlými dôsledkami pre krajinu. Rozpad dôvery v politiku, ktorého prejavom je roztrieštenie politiky na množstvo rozhádaných subjektov, má pritom dlhodobé príčiny.

26.02.2019 14:00
debata (1)

Slovensko od svojho vzniku nezažilo obdobie relatívneho spoločenského pokoja. Bolo by dobré mať spokojné aspoň tie časti obyvateľstva, ktoré sú zoskupené do profesijných skupín. Architektov či inžinierov, ktorí vedia, čo sa bude v najbližších rokoch budovať a aké pravidlá pri tom budú platiť. Lekárov alebo sestry, ktorí si budú približne istí, ako budú fungovať o päť či šesť rokov. To isté s vedcami či učiteľmi. Týka sa to však koniec koncov aj robotníckych profesií. Vedieť, že krajina má na ďalšie roky zabezpečené programy výstavby, ktoré sú profesionálne riadené a fungujú spoľahlivo.

Bez permanentnej nestability, ktorá je pre naše novodobé dejiny taká príznačná. Toto sa od roku 1989 nikdy nedarilo. Výsledkom je všeobecne zlá nálada, a to napriek relatívnemu ekonomickému pokroku.

Korupcia je druhoradý problém

Najviditeľnejšie sa nedostatky verejného manažmentu prejavujú v infraštruktúre. Niekde je veľmi dobrá. Napríklad energetické siete, dobre vybudované za socializmu a slušne udržiavané dodnes. Alebo mestská doprava. Hlavné mesto ju má na úrovni porovnateľnej s inými európskymi metropolami.

Tam, kde je organizácia zložitejšia, sme však vážne zlyhali. V dobrom stave nie sú cesty, ešte horšie je na tom železničná doprava. Alebo si zoberme územný rozvoj. Dnes majú aj stredne veľké firmy svoje dizajnové manuály. Zato štát ani samosprávy nemajú reálne, efektívne pravidlá pre technicky ani esteticky kvalitnú obytnú a administratívnu výstavbu. Pritom Slovensko má dosť dobrých architektov či územných plánovačov. Len si politicky nevie dať dokopy príslušné pravidlá a podporné programy. Výsledkom je, že naše mestá aj po príleve eurofondov nevyzerajú ako uhladené Pobaltie či Praha, no skôr ako divokejšie časti Balkánu.

Nie, naším primárnym problémom nie je korupcia, o ktorej sa toľko hovorí. Ale to, že nevieme zostaviť kvalitné strategické dokumenty a potom ich ciele trpezlivo napĺňať. Ostatné negatívne javy vrátane zlého hospodárenia sú dôsledkom.

Negatívne programy

Slušná politická strana by mala občanom dávať jasné záväzky. Rovnaké vo volebných programoch ako v nasledujúcom programovom vyhlásení vlády. Ideálne by bolo, ak by strany komunikovali manifest záväzkov voči voličom a v zálohe mali technokratickejšie dokumenty, ktoré jednotlivé politiky bližšie opíšu.

Slušná politická strana by mala občanom dávať jasné záväzky. Rovnaké vo volebných programoch ako v nasledujúcom programovom vyhlásení vlády.

U nás sa, naopak, strany zaväzujú ani nie tak k vytvoreniu nejakého cieľového stavu, ale skôr k tomu, ako zmenia zákony. Svedectvom povrchnosti je, že medzi voľbami vymýšľajú úplne nové programové upútavky, ktoré si občas s tými predchádzajúcimi protirečia. Iste, z hľadiska bežnej politiky to neprekáža. Voliči sa aj tak rozhodujú najmä negatívne, koho nechcú pri moci. Parafrázujúc bežnú diskusiu: jedni nechcú tých, čo kradnú, druhí zase tých, čo sú ochotní všetko predať zahraničiu.

Treba pridať niekoľko sľubov, ktoré sa zväčša týkajú peňazí. Buď ich niekomu pridáme, napríklad sociálnymi dávkami, alebo niekomu menej zoberieme, znížením daní. To je celý programový boj. Od roku 1989 sa tým pádom nikdy nestalo, aby programové vyhlásenia vlád nezdôrazňovali návrhy na inštitucionálne alebo legislatívne zmeny, ale nejaký zrozumiteľný výsledný stav.

Tak aby sa napríklad pri zdravotníctve niekto jasne zaviazal, že do štyroch rokov bude naozaj v Bratislave stáť nová fakultná nemocnica. Alebo sľúbil preškolenie zdravotníckeho personálu, na ktorý má štát dosah. Aby sa stratil ľudsky nešťastný prístup, ktorý tak strpčuje pobyty v nemocnici.

Hodnotové záväzky

Takto by sa dalo pokračovať. Samozrejme, jasné záväzky tohto typu politici neradi dávajú a voliči v podstate tiež nie veľmi nadšene počúvajú. Pretože väčšina neverí, že sa splnia. A to je vlastne ten hlavný problém. Takisto je problém, že nemáme strany, ktoré by sa predstavili aj záväzkami s rovnako silným praktickým ako symbolickým významom.

Prečo napríklad trpieť bezprecedentné šliapanie po právnych normách, ako to robíme pri čiernych stavbách? V Štokholme, Hamburgu či Londýne by ste museli zbúrať aj dom, na ktorý ste si dali fasádny materiál iný, ako bol úradmi schválený. Aj u nás by štát mal jasne povedať, odteraz sa budú pri porušeniach zákona stavby búrať. Bez ohľadu na to, kto vplyvný napríklad za nejakou vilou na ornej pôde stojí. Bol by to veľmi silný signál.

Alebo – nie je dôvod, aby sme ako pomerne bohatá krajina dopúšťali nedobrovoľné bezdomovectvo. Každý, kto nechce byť na ulici, by mal mať od štátu garantované miesto pod strechou. Isteže, nie byt, no na základný prístrešok by mal mať nárok každý.

Potrebujeme jedno aj druhé. Silné záväzky voličom podporené manažérskymi plánmi. Aj vysoko symbolické, hodnotové záväzky, ktoré signalizujú snahu skutočne formovať spoločnosť.

Slušná politická strana by mala občanom dávať jasné záväzky. Rovnaké vo volebných programoch ako v nasledujúcom programovom vyhlásení vlády.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #korupcia #infraštruktúra #verejný manažment #spoločenská nestabilita