Migrantov na Slovensku pribúda

V predvolebnej prezidentskej kampani sú jednotliví kandidáti často konfrontovaní aj s otázkami týkajúcimi sa imigrácie. Väčšina z nich vo svojich odpovediach neprezentuje presné a aktuálne údaje, hoci sú verejne dostupné. Vznikajú tak zbytočné fámy, ktoré zveličujú či bagatelizujú súčasný reálny i predpokladaný dosah tohto fenoménu na našu spoločnosť.

27.02.2019 14:00
debata (5)

Čerstvé údaje o migrácii smerom na Slovensko za minulý rok, presnejšie o vývoji počtu a štruktúre cudzincov s povolením na pobyt v krajine, nedávno zverejnil Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru. Podľa jeho štatistík dosiahol počet cudzích štátnych príslušníkov s trvalým, prechodným či tolerovaným pobytom u nás na konci roka 2018 vyše 120-tisíc.

Toto číslo si laik môže lepšie predstaviť ako 2,2 percenta celkového počtu nášho obyvateľstva. Slovensko tak stále patrí ku krajinám Európskej únie s nízkym počtom cudzincov, najmä v porovnaní s imigračnými veľmocami, ako je Nemecko (9,2 milióna), Spojené kráľovstvo (6 mil.), Taliansko (5 mil.) alebo Francúzsko (4,6 mil.).

V percentách zase vedú – okrem špecifických prípadov Luxemburska a pobaltských krajín – Cyprus (16%), Rakúsko (15%), Belgicko (12%), Írsko (12%) a Nemecko (11%). V celej únii žije viac ako 7,5 percenta cudzincov, a to z jej členských štátov, ako aj z ostatných krajín spolu. Ak však rátame všetky osoby narodené mimo jednotlivých členských štátov EÚ, tento podiel predstavuje až 11,2 percenta.

Treba však uviesť, že podľa údajov Eurostatu sa v našej republike počet cudzincov s povolením na trvalý pobyt zvýšil v roku 2017 oproti roku 2006 až 2,7-krát. Iba máloktorá európska krajina sa prejavuje podobne vysokou dynamikou tohto ukazovateľa. Prekonávajú nás len Malta a Poľsko. Tempo rastu počtu cudzincov na území SR vzrástlo bezprecedentne najmä v posledných troch-štyroch rokoch. Vlani sa ich počet zvýšil o historických 16 percent (takmer 17-tisíc osôb). Ako vidieť, predložené oficiálne čísla vyvracajú tvrdenia, že by Slovensko odmietalo alebo iba minimálne prijímalo imigrantov, tobôž počas migračnej krízy. Naopak, tempo ich prírastku je čoraz väčšie, a to aj v rámci únie.

Počet cudzincov na Slovensku pochádzajúcich najmä z krajín EÚ akceleroval po našom vstupe do EÚ a schengenskej zóny, kým dopyt po nižšie kvalifikovaných pracovných silách v priemysle zas podnietil intenzívnu ekonomickú migráciu z nečlenských krajín únie v posledných rokoch.

Vlani došlo k významnej štrukturálnej zmene migrantov žijúcich na Slovensku: prvýkrát tvorili väčšinu zo všetkých cudzincov občania z krajín mimo EÚ, a to v pomere 54:46.

V dôsledku toho došlo vlani k významnej štrukturálnej zmene: počet občanov EÚ žijúcich na Slovensku sa zvýšil len minimálne, zatiaľ čo počet ľudí z tretích krajín stúpol tak výrazne (o 15-tisíc), že prvýkrát tvorili väčšinu zo všetkých cudzincov žijúcich v našej krajine, a to v pomere 54:46. Takže napriek kritike z istých kruhov, ako aj stále pre pomerne byrokratický systém schvaľovania povolení na pobyt občanom z krajín mimo EÚ práve oni začínajú postupne zaujímať dominantnú pozíciu v štruktúre imigrantov. V pätici najviac zastúpených krajín pôvodu cudzincov na Slovensku sú bezkonkurenčne Ukrajina a Srbsko, až potom nasleduje Česko, Maďarsko a Rumunsko.

Zdá sa viac ako pravdepodobné, že tento trend bude pokračovať, ak nedôjde k dramatickému zvratu na pracovnom trhu, resp. v ekonomike. Dokonca za určitých okolností by počet cudzincov u nás mohol dosiahnuť v najbližších piatich rokoch až štvrť milióna, z toho veľká väčšina by bola z krajín mimo EÚ.

Sme na takýto vývoj pripravení? Chce to vôbec slovenská spoločnosť? Vieme vypracovať adekvátne integračné politiky pre migrantov? Zmysluplné riešenie sa nedá dosiahnuť bez prihliadnutia na postoje verejnosti a skvalitnenia komplexného migračného manažmentu.

© Autorské práva vyhradené

5 debata chyba
Viac na túto tému: #Srbsko #migrácia #Ukrajina #migranti #krajiny mimo EÚ