Eurofondy sa nehodia na všetko

07.03.2019 16:00

Nedávno eurokomisárka pre spravodlivosť, ochranu spotrebiteľov a otázky rovnosti pohlaví Věra Jourová navštívila Košice, kde diskutovala o rómskej problematike aj s prezidentom Andrejom Kiskom. Zaznela pritom i kritika slabého čerpania eurofondov vyčlenených na podporu inkluzívnych politík vo vzťahu k integrácii marginalizovaných rómskych komunít. Na roky 2014 až 2020 to predstavovalo približne 380 miliónov eur a k tomu zodpovedajúce spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu.

Na Slovensku teoreticky vieme, ako tieto viaceré problémy riešiť. Projektovo podporujeme pomocné profesie, terénnu sociálnu prácu, asistentov učiteľa. Vieme, že by pomohla predškolská príprava, integrované formy vzdelávania, sociálna ekonomika. Ako soľ potrebujeme vo viacerých rómskych osadách zabezpečiť prístup k zdravotne vyhovujúcej vode.

Vieme, že musíme zabezpečiť infraštruktúru lokalít, podporiť dostupné nájomné bývanie, ale aj mikroúvery na vlastnícke bývanie. Ale chceme to všetko riešiť z eurofondov, ktoré všeobecne pokladáme za málo flexibilné a vysoko administratívne zaťažené. Jednoducho, zložité, a tým aj náchylné na korupciu.

To, ako sa eurofondy budú používať, sme nastavovali v rokoch 2012 až 2014 v inom legislatívnom aj politickom prostredí. Odvtedy prebehlo dvoje parlamentných a dvoje komunálnych volieb. Odchýlky v riešeniach, ktoré prinášajú zvolení politici, narážajú na byrokratické pravidlá aj na neochotu mnohých aktérov vôbec niečo riešiť. Tak sme sa ocitli v bludnom kruhu. Máme peniaze naprogramované pred 6–7 rokmi s vysokým zaťažením na výkazníctvo, rýchlo sa meniacu realitu v jednotlivývch komunitách a volených zástupcov na rôznych úrovniach s rozličnými nápadmi, ako riešiť rómsku marginalizáciu.

Určite by samosprávy privítali malé a flexibilné fondy zamerané na rozličné oblasti, kde by bola možná podpora rôznorodých riešení integrácie Rómov.

Okrem toho sa od eurofondovej podpory očakáva štandardizovaný výstup, ktorý nás tlačí do toho, aby sa vo všetkých podporených lokalitách alebo projektoch merali rovnaké ukazovatele a výstupy. Ale to sa dá ťažko, lebo vstupy sú výrazne diferencované. Každá lokalita, každá komunita si vyžaduje inú kombináciu podporných programov.

Napríklad v jednej dedine bude celkom prirodzené, že sa deti budú miešať v materskej škole, len treba rozšíriť kapacity. Inde k zavedeniu spoločného predškolského vzdelávania nedôjde, lebo tam sociálny dištanc dosiahol vrchol. Neznamená to však, že tam máme rezignovať. Treba to robiť segregovane. V jednej lokalite sa ukazuje, že nové nájomné bývanie môže byť mimo pôvodnej osady, zatiaľ čo v inej je záujem o výstavbu priamo v osade a o jej prestavanie na „novú“ dedinu.

Riešenia sú rôznorodé a potrebovali by flexibilnú podporu, bez viazaných benchmarkov a jednotných výstupov. Preto sa eurofondy na riešenie politiky integrácie Rómov nehodia. A tu nastáva kameň úrazu: takmer za 30 rokov sme si zvykli, napriek všetkým negatívam, integračné politiky v tejto oblasti financovať výlučne z eurofondov.

Hlavná ťarcha riešení ostáva na pleciach obcí. Samosprávy však často nemajú kapacity vo vlastnej réžii uspieť v administratívne náročnom procese získavania eurofondov. Vypísané výzvy sa vždy nehodia na to, čo chcú robiť, a prísne pravidlá ich odrádzajú. Určite by privítali malé a flexibilné fondy zamerané na rozličné oblasti, kde by bola možná podpora rôznorodých riešení. Fondy, ktoré by sa dali modifikovať podľa potrieb komunít a podporovali by aj inovatívne riešenia, tak, aby každá obec mohla vytvoriť jedinečnú kombináciu projektov reagujúcich na špecifické potreby komunít.

To by sme však museli prijať fakt, že na integráciu Rómov vyčleníme viac zdrojov zo štátneho rozpočtu. Druhou podmienkou úspešnej integrácie sú angažovaní jednotlivci, a to aj spomedzi Rómov. Podpora týchto novodobých Donov Quijotov je samostatnou kapitolou, no bez ľudí to nepôjde.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#samospráva #rómska otázka #čerpanie eurofondov #terénna sociálna práca
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku