Krampová-Karrenbauerová bola favoritkou kancelárky a dlhoročnej líderky nemeckých konzervatívcov Angely Merkelovej, keď ju vlani v decembri zvolili na čelo CDU. Teda je považovaná za Merkelovej prirodzenú nasledovníčku, pokiaľ ide o významné funkcie a kandidatúry. Predovšetkým sa však dá predpokladať, že sa k istým témam vyjadruje iba v zhode s najmocnejšou ženou na svete. Medzi ne určite patrí rozvoj francúzsko-nemeckého priateľstva.
Výborné vzťahy medzi európskou veľmocou Francúzskom a hospodárskym motorom starého kontinentu Nemeckom boli hlavným cieľom všetkých povojnových vlád v Paríži a Berlíne. Existuje napríklad aj splnomocnenec pre nemecko-francúzsku spoluprácu v oblasti kultúry. Krampová-Karrenbauerová dokonca vykonávala túto funkciu v rokoch 2011 až 2014, keď bola predsedníčkou vlády v Sársku.
Zažívame významnú diskusiu o budúcnosti Európy. Odštartovala ju politička, ktorá by tomu mala veľmi dobre rozumieť.
Mala to vtedy do Paríža bližšie ako do Berlína a najmä bola svedkyňou skutočne úzkej spolupráce medzi nemeckou kancelárkou a bývalým francúzskym prezidentom Nicolasom Sarkozym, ktorých spoločne označovali ako Merkozy. Nová šéfka CDU teda určite vie o význame nemecko-francúzskeho dialógu v prospech vzájomného porozumenia.
Verejnosť si na základe desaťročnej tradície zvykla na to, že Berlín s Parížom viedli prípadne aj ostré spory, no viac-menej za diplomatickými kulisami. V týchto dňoch však zažívame významnú diskusiu o budúcnosti Európy. A odštartovala ju politička, ktorá by to aspoň na prvý pohľad mala veľmi dobre chápať.
Treba sa teda ubezpečiť, v čom sa vôbec zhodnú Francúzi s Nemcami podľa najnovších návrhov. Začiatkom marca sa Macron znova prihováral za reorganizáciu EÚ, a to na základe jeho takzvaných troch ambícií: sloboda, ochrana a pokrok. Navrhol založenie európskej agentúry pre ochranu demokracie, prehodnotenie princípov schengenského priestoru spolu so založením Európskej rady pre vnútornú bezpečnosť, sociálne zabezpečenie pre všetkých Európanov a ďalšie inštitúcie ako napríklad spoločnú banku súvisiacu s očakávanými klimatickými zmenami.
Krampová-Karrenbauerová s ním súhlasila určite v tom, že treba posilniť úniu. Svojej odpovedi do Paríža však dala nadpis Európa správnou cestou. Ináč povedané, odmietla koncepciu reformovanej EÚ, ktorá by sa zaklala na množstve nových úradov. Tým by podľa nej bola únia ešte nerozhodnejšia a neschopná konať. Následne by naďalej strácala dôveru občanov k funkčnosti zjednotenej Európy.
Konzervatívna politička však odobrila intenzívnejšiu spoluprácu medzi Berlínom a Parížom v oblastiach migrácie a bezpečnosti. Napríklad navrhla, aby sa obe krajiny podieľali na postavení lietadlovej lode v hodnote štyri a pol miliardy eur.
Zdanlivý problém spočíva v tom, že Macron vychádza z úplne iného myslenia ako Krampová- Karrenbauerová. Francúzskej hlave štátu ide o záväzné vymedzenie základných hodnôt v období, keď sa veľa Európanov pre pretrvávajúce spory ohľadom významu tradičných spoločenských rámcových podmienok nevie zorientovať už ani vo všednom živote.
Nemecká politička by zase chcela ponúkať konkrétne riešenia, z ktorých by za predpokladu vyrovnaných mocenských pomerov mala vychádzať rozsiahla koncepcia spoločenského rozvoja oboch krajín. Otázka však stojí tak, či sa to podarí aj v rámci hlasného boja korunnej princeznej, ktorá sa chystá nahradiť nemeckú kancelárku, proti francúzskemu „krasoduchovi“, ktorý sa už dostal na čelo vplyvného štátu.