Nástup krajnej pravice

Hoci na prvý pohľad sa môže zdať, že tohtoročné prezidentské voľby kopírujú tie spred piatich rokov, kde oproti vládnemu Smeru-SD stojí kandidát (resp. kandidátka) s ambíciou integrovať všetkých, čo sú proti nemu, aj v tomto prípade platí, že nikdy nevstúpiš do tej istej rieky.

19.03.2019 14:00
debata (11)

Úspech Zuzany Čaputovej je výzvou nielen pre Maroša Šefčoviča a Smer-SD, ale aj pre súčasnú pravicu. Jej meno nie je spojené so spomienkami na druhú Dzurindovu vládu ani na vládu Ivety Radičovej. Pritom na rozdiel od odchádzajúceho prezidenta Andreja Kisku má za sebou politickú stranu, a nie je ňou SaS ani OĽaNO.

Maroš Šefčovič do volieb vstúpil v poslednej chvíli, navyše keď situácia strany, ktorá ho podporuje, nie je závideniahodná a môže iba s nostalgiou spomínať na éru pohodlného vládnutia s viac než polovicou mandátov. Na druhej strane, výsledky podľa krajov a okresov sú prekvapujúco veľmi podobné na prvých troch miestach, s výnimkou Banskobystrického kraja, kde tretie miesto namiesto Štefana Harabina získal Marian Kotleba.

Do druhého kola sa neočakávane dostali dvaja politici spájaní s prozápadnou budúcnosťou SR. Naopak, mimo sa ocitli voliči už spomínaného „antisystému“, t. j. voliči, ktorí nepocítili profit zo súčasného rastu ekonomiky a obávajú sa, že akékoľvek zmeny by iba prispeli k ich sociálnemu vylúčeniu. Pritom Harabinovi a Kotlebovi voliči predstavujú štvrtinu hlasov, ktoré môžu predstavovať dôležitý segment v nadchádzajúcich parlamentných voľbách. Neraz ide o voličov sklamaných politikou Smeru. To, čo sa označuje za „antisystém“, však predstavuje ani nie tak úplne legitímny nesúhlas s degradovaným a oligarchickým modelom demokracie, ale antidemokratickú krajnú pravicu. Spolupráca s politikmi typu Harabina a Kotlebu neprispeje ku kultivácii ich postojov, ale naopak, zmení ich potenciálnych partnerov podľa krajne pravicového obrazu.

Šefčovičov obrat z pozície sociálneho demokrata na kresťansko-národného konzervatívca môže byť ťažko stráviteľný pre časť voličov Smeru-SD, ktorí to s jeho sociálnodemokra­tickou orientáciou myslia vážne.

Hoci z hľadiska mediálnej prezentácie nálad pred prvým kolom volieb je druhé miesto Maroša Šefčoviča úspechom, ani on nemá veľa dôvodov na oslavu. Jeho 18,7 percenta je spodná hranica volebných preferencií Smeru. Nemožno teda vylúčiť, že či časť jeho priaznivcov nepodporila aj iných kandidátov, ale ani to, že ho nepodporila časť voličov, ktorí ho spájali s rozvážnou proeurópskou politikou bez toho, že by inklinovali k jeho strane. Jeho obrat z pozície sociálneho demokrata na kresťansko-národného konzervatívca však môže byť ťažko stráviteľný pre časť voličov Smeru-SD, ktorí to s jeho sociálnodemokra­tickou orientáciou myslia vážne, ale aj pre tých konzervatívcov, od ktorých sa snaží získať dodatočné hlasy, keďže je v ich očiach vnímaný ako „eurohujer“. Jemu aj jeho strane hrozí strata identity, a hrajú na poli, kde nemusia pôsobiť dostatočne autenticky.

Smer-SD sa však dobrovoľne vzdal sociálnodemokra­tických tém, akými sú rovnosť mužov a žien, i budovania svetonázorovo neutrálneho štátu. Pritom nejde o žiadne idey „bruselskej“ sociálnej demokracie, sú to hodnoty, ktoré zdieľali sociálni demokrati na Slovensku, v Česku či Nemecku už pred sto rokmi. Postupne sa však Smer-SD stáva čoraz závislejší od národných konzervatívcov. Po tom, čo predseda strany Most-Híd Béla Bugár prakticky vylúčil podporu Šefčoviča, nie je závideniahodná ani situácia vo vládnej koalícii, keďže takéto gesto nepripomína správanie koaličného partnera. Ukazuje sa, že koalícia, ktorá bola sobášom z rozumu, funguje už iba zo zotrvačnosti.

Šefčovič získava do druhého kola neočakávaných spojencov v podobe maďarských médií pozitívne naklonených Viktorovi Orbánovi, má teda šancu získať časť konzervatívne orientovaných voličov maďarskej národnosti. Obaja kandidáti môžu ešte získať hlasy z tábora nerozhodnutých voličov, ktorí sa nezúčastnili na prvom kole. Zdá sa však, že náskok, ktorý má Zuzana Čaputová, je príliš vysoký. Pre M. Šefčoviča však nemusí byť nevyhnutným strategickým cieľom získanie prezidentského kresla. Aj keby si už nechcel kúpiť spiatočnú letenku do Bruselu, môže, v prípade, že sa mu podarí rozdiel, ktorý ho delí od Zuzany Čaputovej, dostatočne znížiť, začať novú kariéru v domácej politike ako nová tvár svojej strany. Jeho slabinou však môže byť, že sa politicky nesocializoval v slovenskom prostredí, ale v Bruseli. Pokusy o transplantáciu euroúradníkov do domácej politiky zatiaľ neboli príliš úspešné ani v Grécku alebo v Taliansku, napokon aj katapultovanie bývalého eurokomisára Jána Figeľa do vedenia KDH prinieslo jeho strane viac škody ako osohu.

Pre tábor Zuzany Čaputovej sa však zoči-voči radikálnej pravici neotvára najlepšia perspektíva. Ak chce zostať verný liberálnym a demokratickým ideálom, môže v kontexte možného výsledku blížiacich sa volieb do NR SR potrebovať podporu od tých, ktorých v súčasnosti označuje za stelesnenie zla, aby Slovensko neovládlo skutočné antidemokratické zlo. Strategickým záujmom Slovenska teda je, aby sme druhé kolo prezidentských volieb vnímali podľa toho, čím naozaj je – teda ako štandardný demokratický politický zápas.

© Autorské práva vyhradené

11 debata chyba
Viac na túto tému: #Štefan Harabin #Marian Kotleba #Maroš Šefčovič #prezidentské voľby 2019 #Zuzana Čaputová