Alebo ruky siahajúce na druhú stranu, ktoré zdvíhali priateľov a susedov. Zoceľovali tak rozdelenie, ktoré spretŕhalo rodiny takmer na tri desaťročia.
Ešte dávno predtým, ako sa toto stalo symbolom generácie, začali v strednej a vo východnej Európe kvitnúť budúce plody slobody a demokracie. Prostredníctvom pokojných protestov, ľudových hnutí a statočnosti nespočetných mužov a žien.
Rok 1989 bol obdobím zmien, ktoré brali dych. Komunizmus uvoľnil svoje zovretie. Otvárali sa trhy a ekonomiky. A jadrové odzbrojenie nás všetkých viedlo k pocitu väčšej bezpečnosti. Bol to skutočne triumf slobody a spolupráce nad útlakom a konfrontáciou.
NATO bolo vždy oveľa viac než obranný štít. Boli sme symbolom nádeje, hnacou silou reforiem a základným prvým krokom k integrácii v širšom európskom a medzinárodnom spoločenstve.
Tento rok oslavujeme nielen sedemdesiat rokov od založenia Severoatlantickej aliancie. Sme tiež hrdí na to, že spolu s viacerými spojencami oslavujeme významné míľniky. Pred dvoma desaťročiami Česko, Maďarska a Poľsko, pred pätnástimi rokmi Bulharsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko a pred desiatimi rokmi Albánsko a Chorvátsko definovali svoj vlastný osud.
Rozhodli sa, že sa pripoja k rodine, kde cítili, že právom patria: k rodine NATO. K rodine slobodných národov, prosperujúcich ekonomík, nezlomných spojencov. Táto cesta nebola vždy ľahká. Vyžadovala si politickú odvahu, víziu a odhodlanie uskutočňovať ťažké reformy a prekonávať historické rozdelenia.
Tento prístup „otvorených dverí“ bol zakotvený v zakladajúcom dokumente NATO – Washingtonskej zmluve. A zostal nezmenený sedem desaťročí. Je založený na práve každého národa zvoliť si vlastnú cestu, slobodne a bez zasahovania. Nezáleží na tom, aké sú malé alebo akí veľkí sú ich susedia. Všetkým spojencom – starým i novým – priniesol väčšiu stabilitu a prosperitu, nové schopnosti a perspektívy, ďalšie príspevky našim spoločným misiám a operáciám a viac spojencov, ktorí stoja plece pri pleci, aby sa vzájomne chránili a bránili.
Tento železný záväzok a jedinečné spoločenstvo slobodných národov z nás robia najúspešnejšiu alianciu v histórii. Spolu tvoríme polovicu svetovej hospodárskej a vojenskej sily. Je tam sila početnosti, sila rozmanitosti.
Od svojho vzniku sa NATO veľkosťou viac ako zdvojnásobilo, z dvanástich zakladajúcich členov na čoskoro tridsať spojencov. Počas môjho pôsobenia vo funkcii generálneho tajomníka som s radosťou otvoril dvere Čiernej Hore v roku 2017 a Severnému Macedónsku, ktoré sme v tomto roku pozvali k nášmu stolu. A dvere zostávajú otvorené. Pokračujeme v spolupráci s tromi uchádzačskými krajinami: Bosnou a Hercegovinou, Gruzínskom a Ukrajinou, aby sme ich priblížili.
NATO bolo vždy oveľa viac než obranný štít. Boli sme symbolom nádeje, hnacou silou reforiem a základným prvým krokom k integrácii v širšom európskom a medzinárodnom spoločenstve. Aliancie nestoja v ceste silným a nezávislým národom. NATO existuje práve na zabezpečenie slobody a prosperity, v ktorej môžu zvrchované krajiny a národy prospievať.
Zatiaľ čo svet v roku 2019 vyzerá ako veľmi odlišné miesto od roku 1989 a mnohí vyslovujú obavy, ktoré sa týkajú sily medzinárodných inštitúcií a partnerstiev, NATO zostáva naďalej silou pozitívnych zmien a kotvou stability.