Srbsko: Vrtenie psom po dvadsiatich rokoch

Istého času som sa zúčastnil na prednáške o vojne v Sýrii, na ktorej vystúpil europoslanec za TOP 09 Jaromír Štětina. Podľa tohto zúrivého stúpenca radikálnych akcií proti všetkým nepriateľom Západu Európu zas obchádza strašidlo, tentoraz „ruskej hrozby“.

24.03.2019 21:00
debata (29)

Samozrejme, nezaobišiel ani bez strašenia novým vzostupom Kremľu na Blízkom východe. Štětina by vraj problém vyriešil tvrdým vojenským zásahom NATO. Doslova so zaľúbením spomínal, ako sa ruský vplyv podarilo potlačiť pred rokmi na Balkáne.

Necítim sa povolaný riešiť, či je taká idea produktom normálne uvažujúceho človeka. Ale nemali by sme zabúdať na 20. výročie jednej z operácií Severoatlantickej aliancie, ktoré boli namierené proti spojencom Moskvy – Srbom. V roku 1999 prebehla vojna o Kosovo a Metochiu, ďalší úspešný pokus západných veľmocí o „balkanizáciu“ Balkánu.

Odvtedy sa pomery vo svete výrazne zmenili, hoci to viacerí stále odmietajú pochopiť. Prispeli k tomu aj udalosti okolo Kosova, ktorého násilné osamostatnenie bolo hrubým porušením medzinárodného práva a dôležitým míľnikom na ceste k novej studenej vojne.

Akcia rozhodne nebola šťastným ťahom. Vytvorenie už druhého albánskeho národného štátu bolo protizákonné a určite neviedlo k upokojeniu situácie v regióne ani k vyriešeniu albánskej otázky.

Vo vojne o územie, ku ktorému majú Srbi aj Albánci historicky podmienený vzťah, Západ využil vyslovene mafiánske štruktúry. Ukázalo sa však, že údajné zločiny ústrednej vlády v Belehrade boli z veľkej časti mediálnou hrou.

Pred niekoľkými dňami označil tento akt za chybu Západu aj prezident Miloš Zeman, ktorý bol v kľúčovom roku premiérom krajiny, ktorá práve vtedy bez referenda vstúpila do NATO. Aj preto, aby spoluvytvárala „cordon sanitaire“ Nemecku a ostatným západným štátom.

Dobová propaganda v tom čase presviedčala, ako sa Česi o toto prijatie zaslúžili. Ale podľa pamätníkov sa k nám pristupovalo ako k niekomu, kto má radšej držať krok a ústa, hoci išlo o bombardovanie predchádzajúceho spojenca. S výmenou priateľov za nepriateľov sme už mali svoje skúsenosti. Československo a potom Česko nevyberaným spôsobom útočilo na Castrovu Kubu a Václav Havel urýchlene zabudol na svoje naivné rozprávky o paralelnom rozpustení Varšavskej zmluvy a Severoatlantic­kého paktu.

Svoju vnútornú premenu urobil naozaj dôkladne. Niekdajší disident a kritik americkej agresivity tlačil na obmedzovanie vývozu našich zbraní na trhy, kde nás ihneď nahradili noví spojenci. Polienko na oheň priložil dnes takmer nekritizovateľný exprezident i v súvislosti s Kosovom. Počas raketových a leteckých útokov síce doslova nehovoril o „humanitárnom bombardovaní“, ako sa mu dnes nepresne zazlieva, ale verejne dal do akejsi priamej súvislosti bombardovanie a humanizmus.

Havel tiež opakovane vyslovoval želanie, aby sa budúcou prezidentkou ČR stala vtedajšia ministerka zahraničných vecí USA s českými koreňmi Madeleine Albrightová, jedna zo strojkýň vytrhnutia Kosova z právomoci Belehradu.

Vo vojne o územie, ku ktorému majú Srbi aj Albánci historicky podmienený vzťah, Západ využil vyslovene mafiánske štruktúry. Ukázalo sa však, že údajné zločiny ústrednej srbskej vlády boli z veľkej časti mediálnou hrou (na Balkáne sa vtedy stal populárny americký film Vrtieť psom).

Pri útokoch na Srbsko bez schválenia Bezpečnostnou radou OSN zahynulo množstvo civilistov, hospodárske škody sa počítali na desiatky miliárd dolárov. Dnešné vzťahy medzi Kosovom a Srbskom, ktoré sa potom ešte viac priklonilo k Rusku, najlepšie charakterizuje colná vojna a rozličné provokácie súvisiace s rozširovaním myšlienok o tzv. veľkom Albánsku.

Čo je však na tom všetkom najhoršie? Zástupný konflikt o Kosovo veľmi rozčúlil vtedy ešte jeľcinovskú Moskvu a bol prvý v šnúre nasledujúceho merania síl, na konci ktorej vidíme anexiu Krymu.

© Autorské práva vyhradené

29 debata chyba
Viac na túto tému: #NATO #Václav Havel #Madeleine Albrightová #bombardovanie Srbska #Jaromír Štětina #albánska otázka