K oslavám dochádza v období, keď pozorovatelia vyslovujú obavy, či snaha Európskej únie o prehĺbenie integrácie európskej zahraničnej a obrannej politiky nemôže oslabiť atlantickú orientáciu línie jej politiky.
V priebehu uplynulého roka vznikali aj otázky v súvislosti s opakovanou požiadavkou prezidenta USA Donalda Trumpa, aby všetky členské krajiny Severoatlantickej aliancie plnili dôslednejšie svoje záväzky a investovali dve percentá svojho štátneho rozpočtu na obranné ciele. Podobne sa objavujú diskusie o tom, či sa proces ďalšieho rozširovania NATO neodrazí negatívne na jeho vzťahoch s Ruskom atď.
NATO vo svojej sedemdesiatke vykazuje veľmi dobrú kondíciu. História i štatistiky uplynulých dekád demonštrovali očividnú schopnosť aliancie adaptovať sa na meniace sa geopolitické prostredie od konca studenej vojny.
Realistickí stratégovia však konštatujú, že uvedené obavy nie sú na mieste. NATO vo svojej sedemdesiatke vykazuje veľmi dobrú kondíciu. História i štatistiky uplynulých dekád aliancie demonštrovali jej očividnú schopnosť adaptovať sa na meniace sa geopolitické prostredie od konca studenej vojny. To dodnes zaisťuje, že členské štáty zostávajú navzájom dobrými partnermi. Aliancia otvorila svoje dvere aj pre krajiny bývalého sovietskeho bloku, čo výrazne posilnilo podmienky na rozvoj demokracie a bezpečnosti i v širšom kontexte.
Plne to platí aj pre Slovensko, ktoré je už 15 rokov členom NATO a má tak možnosť vplývať na riešenie významných otázok medzinárodných vzťahov. Je zrejmé, že ak by po získaní štátnej samostatnosti nevstúpilo do aliancie, malo by omnoho menší priestor na uplatnenie svojich národno-štátnych záujmov na medzinárodnom poli. Napríklad od invázie Ruska na Ukrajinu v roku 2014 prijali členské krajiny NATO viacero dôležitých obranných opatrení s cieľom odradiť Kremeľ od politiky medzinárodného avanturizmu.
Ako najväčšia obranná organizácia súčasnosti vybudovalo NATO celý rad partnerstiev po celej zemeguli a uskutočnilo ambiciózne misie i mimo územia svojich členských krajín. Sem môžeme zaradiť misie na Balkáne, v Afganistane a Líbyi. Paralelne s tým posilnilo pôsobenie aj proti takým nebezpečným novodobým aktivitám, ako sú kybernetické hrozby, medzinárodný terorizmus, hybridná vojna a migrácia.
Treba si uvedomiť, že ak by nebolo NATO, aké obrovské problémy a škody by mohli spôsobiť uvedené nové krízové javy v oblasti medzinárodnej politiky. Aliancia nepochybne i preto prispieva k udržiavaniu mieru tak v Európe, ako aj vo svete. Keďže je natoľko efektívna, zaisťuje si silnú politickú podporu na oboch stranách Atlantiku. Možno preto skonštatovať, že protivenstvá počas uplynulých sedemdesiatich rokov NATO len posilnili.
Nečudo, že pozorovatelia medzinárodnej scény opisujú alianciu vstupujúcu do ôsmej dekády pôsobenia ako organizáciu v dobrom zdraví, pretože je obdivuhodne úspešná pri presadzovaní záujmov svojich členských štátov. Ruská agresia proti Ukrajine vrátila akcent NATO na tradičné misie teritoriálnej obrany.
Na summite v roku 2016 aliancia prijala rozhodný krok umiestniť svoje jednotky v bojovej pohotovosti v Estónsku, Lotyšsku, Litve a Poľsku. USA prijali opatrenia na posilnenie svojho vplyvu na východnom krídle NATO a administratíva prezidenta Trumpa pristúpila k zvýšeniu svojich výdavkov na obranu Európy, vrátane dislokovania ďalších amerických jednotiek na starom kontinente. Na summite v roku 2018 NATO vytvorilo dve nové veliteľstvá s cieľom zvýšiť bezpečnosť námorných kontaktov medzi Severnou Amerikou a Európou a zvýšilo aj mobilitu svojich síl v Európe.
Podľa výsledkov prieskumu The Chicago Council on Global Affairs z roku 2018 až 75 percent Američanov podporuje udržanie či zvýšenie úrovne záväzkov USA voči NATO. Nedávno americký Senát prijal rezolúciu na podporu NATO s pomerom hlasov 97:2 v jej prospech.
Kongres prijal podobnú deklaráciu dokonca jednomyseľne, po čom predseda Snemovne reprezentantov Paul Ryan označil alianciu za „nezastupiteľnú“. Republikánsky senátor Jim Risch, predseda senátneho výboru pre zahraničné vzťahy, zasa konštatoval, že „v Kongrese USA nie je žiadna vôľa opustiť NATO“ atď.
Nakoniec, no nie v poslednom rade, pokračuje ďalšie rozširovanie NATO, a to na Balkáne. Po prijatí Čiernej Hory za člena v roku 2017 môže tak nasledovať po úspešnom vyriešení sporu s Gréckom i Severné Macedónsko. Prijatie aj zvyšku Balkánu do aliancie sa všeobecne hodnotí ako racionálny krok, ktorý umožní NATO stabilizovať región doteraz rozvracaný etnickými čistkami a zasahovaním Ruska.