ANALÝZA: Čaputovej krajina a dilemy Šefčoviča

Počas kampane silne inzerovaná "rozprávka pre deti" o Zuzane sa naplnila. Ešte pred pár týždňami širokej verejnosti neznáma aktivistka Zuzana Čaputová je v Paláci. Vôbec prvýkrát tak žena obsadí najvyšší ústavný post, druhým unikátom volieb je historicky najnižšia volebná účasť 41,79 percenta, v sobotu prišlo voliť menej ľudí ako v prvom kole pred dvoma týždňami.

31.03.2019 16:12
debata (380)

Podobná situácia nastala pred 15 rokmi, keď Ivan Gašparovič porazil Vladimíra Mečiara. V druhom kole volilo 43,5 percenta občanov, aj vtedy prišlo na druhé kolo menej voličov ako na prvé.

Väčšina Slovenska sa na súboj Čaputová – Šefčovič rozhodla prizerať. Tento moment je výpovedný najmä pre budúce parlamentné voľby. Okolo dvadsať percent ľudí (účasť v parlamentných voľbách 2016 bola takmer 60 percent) si zjavne necháva svoj hlas pre iný typ politiky. Výsledky prvého kola hovoria, aký, keď sa posilnili politici antisystému. Trend sa môže prejaviť už v májových voľbách do Európskeho parlamentu. Zápas, ktorému sa krajina vyhla vďaka postupu Čaputovej a Šefčoviča do druhého kola, sa iba odsunul.

Čaputová vyhrala vysokým rozdielom, zanechá však za sebou rozdelenú krajinu s výrazne veľkou, pre túto chvíľu mlčiacou väčšinou. Je drvivo prezidentkou západnej časti Slovenska, rozdiely medzi oboma súpermi v strede a na východe krajiny sú tesnejšie, Šefčovič vyhral v jedinom kraji, Prešovskom. Výzvou pre novú hlavu štátu teraz je, ako a či dokáže spojiť vlastnú krajinu.

Svoj zisk z prvého kola Čaputová zlepšila o vyše 186-tisíc hlasov. Andrej Kiska vyhral pred piatimi rokmi nad Robertom Ficom s vyše 1,3 milióna hlasov. Opozícia, ktorá favoritku nasadila, triumfuje. Nemá však na to veľa dôvodov, skôr naopak. Čaputovú v druhom kole podporilo 1 056 582 ľudí. V tomto priestore sa pred budúcimi parlamentnými voľbami tlačí príliš veľa opozičných strán. Faux pas počas víťaznej volebnej noci, keď šéf Progresívneho Slovenska, materskej strany Čaputovej, Ivan Štefunko a líder Spolu Miroslav Beblavý „odsunuli“ víťazku volieb z pódia, aby zviditeľnili seba a značky svojich strán, bolo viac ako príznačné.

Šefčovič, ktorý do kampane vstupoval posledný ako „náhradník“, kopíruje zisk Smeru z parlamentných volieb spred štyroch rokov. Dostal 752 403 hlasov (v prvom kole mal zisk vyše 400-tisíc hlasov). Tento skúsený diplomat bol od začiatku v zložitej situácii nielen preto, že nastúpil do kampane neskoro. Zvolil ťažko čitateľnú stratégiu byť aj nebyť so Smerom a Smer zvolil stratégiu byť aj nebyť so svojím kandidátom. Sobotný výsledok „preto“ alebo „napriek tomu“ je slušný tak pre Šefčoviča, ako aj pre Smer. Na víťazstvo to však od začiatku nebolo, čo sa ukazovalo už pred prvým kolom. Otázkou je, či Smer v budúcnosti dokáže premeniť Šefčovičov potenciál.

K porážkam volieb treba nepochybne zaradiť spôsob vedenia kampane v digitálnom priestore v tom najzápornejšom zmysle. Online lynče rodín a podporovateľov kandidátov prekonali všetky doterajšie rekordy. Vrátane osobitnej kapitoly, ako si časť Slovenska hejtovala svojho dovtedy uznávaného reprezentanta v zahraničí. Čaputová síce celú kampaň komunikovala pokojne a kultivovane, ako zvolenej prezidentke jej však nebude v budúcnosti stačiť na legitímne otázky odpovedať strohým slovníkom – antikampaň. A je čo vysvetľovať. Či už ide o mimoriadne nákladnú kampaň, porušenie moratória tretími stranami, alebo organizovanie jej kampane mužom z istej agentúry, ktorá sa v Európe podieľa aj na volebných výhrach krajnej pravice.

V každom prípade víťazstvom prezidentských volieb 2019 je fakt, že Slovensko sledovalo zápas dvoch európskych kandidátov. Ak by prvé kolo dopadlo inak, boli by to úplne iné voľby.

© Autorské práva vyhradené

380 debata chyba
Viac na túto tému: #prezidentské voľby 2019