Smer a Robert Fico sú vytláčaní do úzadia. Stávajú sa nedôveryhodnými. Je to dôsledok mediálnych a opozičných atakov voči ich čelným predstaviteľom, hlavne predsedovi strany. Ficovi podľa najnovšieho prieskumu dôveruje len 20 % občanov – najmenej zo všetkých čelných politikov, a nedôveruje najviac zo všetkých – až 79 %. Mediálne ataky a kauzy vyvolávané vynášaním nepodložených alebo prekrútených informácií opozíciou budú pokračovať ďalej. Cieľom nie je len spoznať pravdu o pomeroch na Slovensku, ale tiež oslabiť Smer a dostať Fica z politiky. Prečo však tieto často vyfabrikované útoky padajú na takú úrodnú pôdu? Smer dobieha jeho minulosť. Ľavica reprezentovaná Smerom má volebné preferencie len niečo nad 20 %, pričom ľavicových voličov je na Slovensku omnoho viac.
Budúcnosť Smeru bez dua Fico-Pellegrini je nemožná. Fico má síce nízku dôveru v spoločnosti, ale jadro voličov Smeru mu dôveruje. Jeho volebný záber mimo terajších vôd Smeru je však mizivý. Jeho odstúpenie z čela strany alebo odchod z politiky by preto spôsobil odsun jadra ľavicových voličov buď k nevoličom, alebo k inej strane, pretože premiér Pellegrini je pre nich príliš liberálny. Pravdepodobne by vznikla nová ľavicová strana, na ktorej čelo by sa mohol postaviť napr. neúspešný prezidentský kandidát Eduard Chmelár. Mohla by získať časť voličov a Smer by tak padol na zhruba 15 %.
S predpokladom, že Andrej Kiska založí novú stranu, Štefan Harabin vstúpi do straníckej politiky a maďarské stany sa budú musieť zlúčiť do koalície, aby prešli do parlamentu, hrozí, že do Národnej rady by sa po nových voľbách mohlo dostať viac ako desať „politických trpaslíkov“ so ziskom od 5 do 15 percent. Vytvoriť koalíciu a vládnuť v takej situácii bude takmer nemožné.
Smer má momentálne jedinečnú príležitosť na „reštart“. Stojí pred rozhodnutím, či radikálne kádrovo nezmeniť stranu. Šancu by mala dostať nová generácia – ľudia myšlienok, vízií a argumentov.
Smer by prestal byť hegemónom a stal by sa iba jednou z mnohých strán. Označenie "smerák“ je už dnes posmešnou nadávkou. Nie je to dôsledok ideovej politiky strany a presadzovania opatrení v posledných rokoch, ale dlhodobej zlej kádrovej politiky na celonárodnej i regionálnej úrovni. „Kádre“ ako napr. Mária Trošková vo vrcholných funkciách neboli žiadne výnimky alebo náhody. Pred 20 rokmi mnohí ľudia vstupovali do Smeru z nadšenia. Verili, že ide o novú veľkú ľavicovú stranu. Mnohí z nich zostali sklamaní, nedostali priestor a so zlobou stranu opustili. Smer preferoval ľudí, ktorí už niečo dosiahli. Mnohí nedokázali veľa toho preto, lebo nesúhlasili s Mečiarom alebo Dzurindom. Keď nastúpil k moci Smer, preferoval úspešných, teda tých, ktorí uspeli za týchto dvoch pánov. Smer dával skôr príležitosť kádrom kapitálu, nie kádrom práce a ideí. Dôsledky sú známe.
Smer má think-tank ASA a okrem toho v Česku a na Slovensku pôsobí Akadémia sociálnej demokracie. Ako je možné, že za tie roky z nich nevzišli žiadni veľkí ľavicoví politici, schopní otvárať témy, prinášať nové myšlienky, zaujímavo a trefne argumentovať a prilákať nových voličov? Ako je možné, že taká veľká strana nemala koho postaviť na funkciu ministra zdravotníctva a musela najprv nominovať „krízového“ manažéra a potom ad hoc lekárku z praxe? Kde sú experti na hospodársku a verejnú politiku, ktorí by koncipovali zdravotnú politiku a prinášali nové systémové myšlienky? Ako je možné, že Smer za tie roky nevytvoril otvorené platformy, kde by sa títo ľudia stretávali a cibrili svoje názory? Nekritizujme ministerku zdravotníctva, ktorá sa snaží čo najlepšie pracovať, ale pozrime sa do poslaneckých radov. Koľkí poslanci Smeru sú schopní vyprodukovať koncepciu politiky v tej či onej oblasti?
Smer má momentálne jedinečnú príležitosť na „reštart“. Odchádza minister Peter Kažimír a hľadá sa nový káder na post ministra financií, resp. hospodárstva. Nominuje Smer „sivú úradnícku myš“, kontroverzného človeka alebo káder kapitálu? Akých voličov získajú? Smer stojí pred rozhodnutím, či radikálne kádrovo nezmeniť stranu. Šancu by mala dostať nová generácia – ľudia myšlienok, vízií a argumentov, dôveryhodní, kádre práce a ideí, nie kádre kapitálu, pretože frustrovaní pracujúci ľudia to už „nezbaštia“ a stranu opustia natrvalo. Za úvahu tiež stojí premenovanie strany, napr. vypustením názvu Smer na Sociálna demokracia, pretože označenie „smerák“ na regionálnej úrovni má až pejoratívny nádych.