Plasty sú dnes naozaj všade, a nie všetky ich aplikácie sú potrebné. S tým iste súhlasí i ten ich najväčší priaznivec. Aké však boli dôvody, že sa dočkali takého masívneho rozvoja? Jedným z hlavných bola nižšia energetická náročnosť pri ich výrobe a spracovaní v porovnaní s takmer všetkými tradičnými surovinami, najmä s kovmi a so sklom. A s úsporami energií veľmi úzko súvisia aj mnohé „nechcené“ aplikácie plastov – zatepľovanie polystyrénom či okná z PVC.
Nemá však výroba energie tiež negatívne dôsledky na životné prostredie? Určite má a veľký. Diskusie o vplyvoch výrobkov a materiálov na životné prostredie a ich možných náhradách sa často, žiaľ, vedú populisticky, bez vecných a objektívnych hodnotení.
Pre ktoré plastové výrobky a ich prípadné náhrady sa robila napríklad podrobná Life Cykle Assessment (LCA) – analýza životného cyklu výrobkov? Tá vychádza zo spracovania inventúry významných a rozhodujúcich vstupov a výstupov z výroby i spotreby hodnoteného produktu, z hodnotenia dosahov na životné prostredie a môže sa využiť na interpretáciu jeho inventarizačnej analýzy. Hodnotené vstupy sú najmä energie, suroviny, materiály, pomocné prísady, výstupmi vedľajšie produkty, materiálové a energetické emisie.
V každom prípade by sa nemalo postupovať živelne, bez zohľadnenia dôsledkov náhrady plastov na ekológiu, spotrebu energií, hygienické a zdravotné aspekty.
Spracovanie LCA analýzy nie je ľahké ani lacné, ale pre viaceré „problémové“ výrobky môže byť veľmi zaujímavé a dôležité pri závažných rozhodnutiach o ich zákazoch či obmedzeniach. Len pre zaujímavosť, komplexná analýza robená pred časom pre sklenené a PET nápojové fľaše sa skončila veľmi priaznivo pre PET fľaše. A tie sú v súčasnosti asi najväčším tŕňom v oku environmentalistom.
Bez odbornej diskusie, ignorovaním názoru odborníkov na veľký negatívny dosah spoplatnenia na odpadové hospodárstvo, vrátane otvoreného listu zástupcov profesijných združení, rezort naďalej spoplatnenie tvrdo presadzuje. Ako by sa asi skončila LCA analýza napríklad pre materiály na zatepľovanie budov či pri oknách? Pri výrobe polystyrénových izolačných prvkov sa vo veľkej miere recykluje odpad z obalov.
Okná sa budú môcť robiť, samozrejme, iba z dreva. Ale kvalitné eurookná sa vyrábajú z lepených profilov, potrebujú povrchové nátery, opakovane sa počas životnosti musia natierať. Hoci lepidlá či farby môžu byť „ekologické“, ich výroba tiež niečo potrebuje. Ako sa naloží s oknami po ich životnosti? Bude ich spaľovanie s niekoľkými nátermi ekologické? I to by ukázala analýza LCA.
S náhradou mnohých výrobkov z plastov sa často hovorí o dreve, no pri pohľade na stav našich lesov a ich pokračujúci výrub sa nezdá, že bude dostatočnou domácou surovinou pre uvažované náhrady. Vhodný strom na výrobu z masívu iste nerastie rýchlo, i na tento aspekt by sa mal pri kritike plastov brať ohľad a podľa toho patrične konať. Aj to je úloha pre environmentalistov.
Doba plastov sa nepochybne blíži k svojmu koncu či aspoň k ich radikálnemu obmedzeniu. Proces sa dá urýchľovať zákazmi či nariadeniami, ale môže plynúť i prirodzene. V každom prípade by sa nemalo postupovať živelne, bez zohľadnenia dôsledkov na ekológiu, spotrebu energií, hygienické a zdravotné aspekty. LCA analýza by mala byť samozrejmosťou aspoň pre rozhodujúce výrobky.
Pri podcenení vplyvu týchto aspektov sa môže stať, že tak ako pred časom plasty nahrádzali klasické materiály, v budúcnosti, možno i blízkej, sa budú hľadať náhrady súčasných náhrad.