Je historickým faktom, že zakladajúci duchovní otcovia EÚ zdôvodňovali potrebu jej vytvorenia práve s nutnosťou ukončiť éru ozbrojených konfliktov v Európe, predovšetkým ukončiť vojny medzi Nemeckom a Francúzskom, a nastoliť demokratický systém v záujme mierového vývoja na našom kontinente. Juncker ďalej zdôraznil, že „nekritizuje národnú suverenitu a identitu – aj tú treba rešpektovať, rovnako však treba rešpektovať aj európsku identitu“.
Pre udržanie stability a mieru v Európe by bolo dobré dosiahnuť také riešenie dodávok plynu z Ruska, ktoré bude rešpektovať aj ekonomické i perspektívne záujmy Ukrajiny.
K uvedeným výrokom predsedu EK treba dodať, že maďarské médiá informovali aj o varovaní, ktoré adresoval jeden poslanec ukrajinského parlamentu s hodnosťou generála vláde Viktora Orbána. Doslova povedal: „Ak Maďarsko neprestane blokovať integračné aktivity Ukrajiny na medzinárodných fórach, môže ukrajinská armáda obsadiť Budapešť za dva dni!“
Politologička Gabriella Griciusová v najnovšom čísle časopisu Global Security Review zasa píše, že „vzťahy Maďarska k Rusku predstavujú riziko pre Európu“. Podľa nej sa to môže prejaviť o. i. aj s určitým ohrozením bezpečnosti členských štátov z východnej Európy v oblasti dodávok plynu. Autorka rozoberá nedávne rokovania maďarského ministra zahraničia Pétera Szíjjártóa v Moskve s vedením firmy Gazprom. Výsledkom má byť dodávka plynu pre Maďarsko od roku 2020 bez ohľadu na stav rokovaní o tranzite plynu medzi Moskvou a Kyjevom. Ako je známe, koncom tohto roka sa skončí platnosť doterajšej dohody o dodávkach plynu medzi Ruskom a Ukrajinou. Vzhľadom na de facto vojnový stav medzi Ruskom a Ukrajinou je nepravdepodobné, že by nová dohoda o tranzite plynu mohla vstúpiť do platnosti hneď od nového roku 2020. Gazprom podľa ministra Szíjjártóa prisľúbil nájsť náhradné riešenie pre potreby Maďarska cez turecký plynovod TurkStream. Šéf maďarskej diplomacie mal okrem toho nedávno rokovania aj s vládnymi predstaviteľmi Azerbajdžanu. Diskutovali spolu o možných dodávkach plynu pre Maďarsko, no až od roku 2021. Dohodli sa na zriadení medzivládnej komisie, ktorá bude mať za úlohu vytvorenie príslušného projektu tranzitu plynu do Maďarska.
Riziko v medzinárodných vzťahoch predstavuje aj pokračovanie výstavby plynovodu Nord Stream 2 medzi Ruskom a Nemeckom, ktorým sa plánuje obísť Ukrajina. Minister zahraničných vecí USA Mike Pompeo už viackrát kritizoval tento projekt, pretože podľa názoru USA tento plynovod zvýši závislosť Európy od dodávok energií z Ruska a zároveň poškodí aj ekonomiku a národnú bezpečnosť Ukrajiny. V danom kontexte treba vnímať aj medializované preloženie sídla Medzinárodnej investičnej banky (IIB) z Moskvy do Budapešti. O banke IIB je známe, že predstavuje kryciu firmu pre subverziu Ruska voči Európskej únii.
Zdá sa, že viaceré krajiny únie sa snažia adaptovať na neistotu okolo novej tranzitnej dohody o dodávkach plynu medzi Ruskom a Ukrajinou po roku 2019 vyrokovaním špeciálnej individuálnej dohody pre seba. Platí to v prípade Nemecka aj Maďarska. Dokonca aj bývalý prezidentský kandidát Maroš Šefčovič v našich médiách vyhlásil vo veci možnej dohody s predstaviteľmi Gazpromu o zabezpečení dodávok plynu pre Slovensko až na ďalších 10 rokov. Pre udržanie stability a mieru v Európe by bolo dobré dosiahnuť také riešenie dodávok plynu z Ruska, ktoré bude rešpektovať aj ekonomické i perspektívne záujmy Ukrajiny.