OECD varuje: Stredná trieda mizne

David Miliband ako minister zahraničných vecí Veľkej Británie v rokoch 2007 - 2010 na jednej zo svojich prednášok ubezpečoval, že trend zvyšovania podielu strednej vrstvy sa nedá zastaviť.

22.04.2019 09:00
debata (20)

Tento prívrženec tretej cesty nielenže stál od začiatku nástupu Tonyho Blaira pri ňom, no bol i pri zrode programu New Labour, s ktorým sa táto strana po 18 rokoch v opozícii dostala k moci. Blairova predstava spoločnosti bola 20¤:¤60¤:¤20, t. j. po 20% tvorili krajné príjmové skupiny a 60% stredná vrstva. Takéto rozvrstvenie spoločnosti, ako blairovci tvrdili, si vyžiadalo, aby sa New Labour zamerala na 60-percentnú voličskú základňu. Tým zdôvodňovali svoj posun viac do stredu či doprava. Víťazstvo vo voľbách im malo dať za pravdu.

Kde sa stráca stredná trieda?

Milibanda ospravedlňuje, že svoju predpoveď formuloval pred globálnou finančnou krízou, po ktorej nasledovalo desať stratených rokov rastu poznamenaných vysokou mierou nezamestnanosti, pokles či zmrazenie reálnych príjmov a rast miery nerovností, nehovoriac o nákladoch na záchranu bankového sektora z vreciek daňových poplatníkov.

Žiaduci trend sa nielenže nepotvrdil, no štúdia OECD z 10. apríla s názvom Pod tlakom: stenčujúca sa stredná trieda naznačuje, že stredná vrstva sa oslabuje. Cíti sa viac postihnutá globalizáciou ako nižšia príjmová vrstva, je viac zasiahnutá technologickými zmenami, ktoré časť z nej vyraďujú na okraj. Náklady na živobytie pre strednú vrstvu narástli rýchlejšie ako jej zárobky, rýchlejšie rástla jej zadlženosť ako u iných príjmových skupín a je najviac postihnutá neistotou na pracovnom trhu.

Pri uvádzaní štúdie generálny tajomník OECD Angel Gurría nielen skonštatoval, že dnes je stredná trieda ako loďka na rozbúrených vodách, no povedal niečo, čo trhovým liberálom zrejme nie je celkom po chuti: „Vlády musia načúvať obavám ľudí a chrániť a podporovať strednú triedu. To pomôže poháňať inkluzívny a udržateľný rast a vytvoriť súdržnejšiu a stabilnejšiu sociálnu štruktúru.“

Úlohu vlád štúdia neobmedzuje iba na investície do vzdelania. Vlády by podľa nej mali zlepšiť prístup k službám vo verejnom záujme a zabezpečiť lepšiu sociálnu ochranu. A pretože náklady na bývanie pre strednú triedu predstavujú najvyšší výdavok, vládna politika by mala zabezpečiť cenovo dostupné bývanie. Okrem toho odporúča tam, kde sa domácnosti dostali do akútneho predlženia hypotékami, dokonca zvážiť ich oddlženie.

Štúdia akoby predvídala vlnu protestov proti vysokému nájomnému v Berlíne a v ďalších nemeckých mestách. Na uliciach sa protestovalo aj proti skupovaniu bytov súkromnými firmami, ktoré pozvyšovali nájomné. Neprekvapuje, že protestujúci ako riešenie navrhujú ich vyvlastnenie.

Návrhy protestujúcich odmietla kancelárka Angela Merkelová i nová predsedníčka Sociálnodemokra­tickej strany Nemecka Andrea Nahlesová. Možno ich označiť za „veľmi populistické a ideologické“, ako to urobil riaditeľ spoločnosti Deutsche Wohnen. No ak sa ceny nájomného za desať rokov zdvojnásobili, kým príjmy strednej triedy vzrástli iba nepatrne, protesty nemožno ignorovať. K tvrdým opatreniam, ktoré obmedzia voľný trh s nehnuteľnosťami, zrejme pristúpi i liberálne Holandsko.

Vo Fínsku vyhrala sociálna demokracia

Podarilo sa jej to s malým náskokom pred druhou pravicovo-nacionalistickou stranou Fíni. Vyhrala po dvadsiatich rokoch s tradičnou sociálnodemokra­tickou agendou volajúcou po silnom sociálnom štáte financovanom z pomerne vysokých daní. Až 80¤% Fínov však vysoké daňové zaťaženie neprekáža: profitujú z fungujúceho sociálneho štátu.

Štúdia OECD o strednej triede poskytuje návody, ktoré sa až tak od návrhov fínskej sociálnej demokracie neodlišujú. Navrhuje napríklad zvýšenie daňovej progresie, ale i zváženie presunu daňového zaťaženia z práce na kapitál, na príjmy z kapitálu (napr. na dividendy), na majetok a pod.

Ak na pomoc strednej vrstve treba mobilizovať sociálny štát, potom je otázne, či ostatné návrhy SNS, Mosta-Híd a Smeru-SD, ktoré odrežú v najbližších rokoch z príjmov štátu značný kus, nepovedú nielen k deficitu vo finančnom hospodárení štátu, ale s najväčšou pravdepodobnosťou k decimovaniu i tak neveľmi štedrého sociálneho štátu. Jeho financovanie sa „zo vzduchu“ zatiaľ nedá. Daňovo-odvodové zaťaženie v percentách HDP rovnako veľkého Fínska, z ktorého financujú svoj sociálny štát, je aj po 18-ročnej vláde strán od stredu doprava o viac ako desať percentuálnych bodov vyššie ako na Slovensku. Takmer rovnaký je rozdiel medzi príjmami z priamych daní (15,4¤% HDP vo Fínsku, 6,8¤% HDP na Slovensku). Ešte markantnejšie sú rozdiely v progresívnom zdaňovaní.

OECD sotva možno obviniť zo sociálnodemokra­tizmu, no štúdia o strednej triede poskytuje návody, ktoré sa až tak od návrhov fínskej sociálnej demokracie neodlišujú. Navrhuje napríklad zvýšenie daňovej progresie, ale i zváženie presunu daňového zaťaženia z práce na kapitál, na príjmy z kapitálu (napr. na dividendy), na majetok a pod. Možno sa z politickej mapy Slovenska podarí vymazať ĽS NS, ale korene jej voličskej základne sa bez zásadnejších sociálnych reforiem iba posilnia. Varovanie štúdie OECD platí totiž pre všetkých jej 36 členov, Slovensko nevynímajúc.

© Autorské práva vyhradené

20 debata chyba
Viac na túto tému: #Fínsko #sociálna demokracia #OECD #stredná trieda