Ukrajinský krok do neznáma

24.04.2019 14:00

Volodymyr Zelenskyj svojho rivala Petra Porošenka porazil na hlavu. V druhom kole bezprecedentne zlikvidoval rozdiely medzi ukrajinskými regiónmi, ktoré sú výsledkom odlišných kultúrnych, jazykových a hodnotových štiepení a formovali sa v dôsledku stáročného rozdielneho historického vývoja v rámci rôznych štátov.

Kandidáta, ktorý sa narodil vo východoukrajinskom a takmer úplne ruskojazyčnom meste Kryvyj Rih, podporila aj väčšina voličov centrálnych a národne orientovaných, po ukrajinsky hovoriacich regiónov západu, s výnimkou Ľvovskej oblasti.

Ukrajinci si zvolili človeka bez politickej minulosti. Práve to však bol dôvod ich rozhodnutia. Zelenskyj si ich získal odporom voči doterajším politickým garnitúram bez ohľadu na politické zafarbenie. V kampani sa vymedzoval nielen voči prozápadnej garnitúre odchádzajúceho prezidenta Porošenka, ale aj voči silám z bývalej Strany regiónov, ktorá vyniesla k moci prezidenta promoskovského Viktora Janukovyča, zvrhnutého v roku 2014. Kampaňou voči obom dlhodobým hegemónom ukrajinskej politiky sa Zelenskyj zaradil medzi populistických politikov. V jeho prípade však slovo populizmus nie je nadávka, ale označenie politického štýlu.

Usiloval sa o oslovenie neraz protichodných voličských skupín. Deklaroval proeurópsku orientáciu, ale ako ruskojazyčný politik sa vyslovoval aj za potrebu dialógu s Ruskom. Preto napríklad podľa spisovateľa Jurija Andruchovyča predstavuje iba miernejšiu verziu Strany regiónov.

Ukrajinci si zvolili človeka bez politickej minulosti. Volodymyr Zelenskyj si ich získal odporom voči doterajším politickým garnitúram.

Prostredníctvom televíznej show, v ktorej vystupoval ako bojovník proti korupcii, alebo aj vďaka gestám ako zaplatenie pokuty za úmyselne vyvolané porušenie volebného zákonodarstva, sa do povedomia voličov zapísal ako „jeden z nás“; ako človek, ktorý na rozdiel od doterajších predstaviteľov politickej triedy rešpektuje zákony. Pritom Zelenskyj, napriek rétorike namierenej proti oligarchom, nepatrí medzi chudobných ľudí. Je významný podnikateľ v oblasti ukrajinského šoubiznisu.

Ešte v roku 2013 podporoval proeurópske protesty na Majdane. Majú k nemu blízko viacerí bývalí spolupracovníci Porošenka, napríklad novinár a poslanec Serhij Leščenko alebo bývalý minister financií Oleksander Daniľuk; niektorí spolupracovníci už neexistujúcej strany Ľudový front, ale aj niektorí pragmatici, ktorí pred rokom 2014 spolupracovali so Stranou regiónov – napríklad Dmitrij Razumkov a Ruslan Riabošapka. Predpokladá sa, že Zelenského kampaň podporoval jeho obchodný partner Ihor Kolomojskyj, oligarcha, ktorý podporoval Porošenka, ale neskôr sa s ním dostal do konfliktu.

Okrem francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona je jeho obľúbeným politikom ultrakonzervatívny brazílsky prezident Jair Bolsonaro, stúpenec neoliberálnych reforiem a vlády tvrdej ruky, ktorý sa k moci dostal na základe antikorupčného populizmu. Zelenskyj vo svojej agende v zásade kopíruje nálady v ukrajinskej spoločnosti, aj keď sám o svojich predstavách o budúcnosti štátu nepovedal veľa.

Petro Porošenko nesplnil svoje sľuby nielen ohľadom rýchleho skončenia vojny v Donbase, ale ani v boji s korupciou. Ten mal pod jeho vedením skôr podobu vybavovania si účtov s politickými protivníkmi. Sám Porošenko sa napriek sľubom nezriekol ani vlastných rozsiahlych podnikateľských aktivít. Nezmenil oligarchický charakter systému ani chudobu, hoci Ukrajina zastavila hlboký prepad, do ktorého sa dostala v roku 2014. Rast ekonomiky po roku 2015 však nedokázal kompenzovať predchádzajúci pokles ani sociálne dôsledky neoliberálnych reforiem. Preto je Ukrajina stále zdrojom rozsiahlej ekonomickej emigrácie. Sociálnu frustráciu občanov nekompenzovali ani nesporné Porošenkove úspechy, napríklad podpísanie Asociačnej dohody s EÚ, zrušenie vízovej povinnosti pre občanov Ukrajiny pri turistických cestách do EU či samostatný štatút Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny. Vojnová a protiruská rétorika sa vyčerpáva podobne, ako sa v Rusku vyčerpáva eufória z anexie Krymu.

V ukrajinskom parlamentno-prezidentskom systéme je funkcia prezidenta veľmi dôležitá. Len prezident môže navrhnúť Najvyššej rade kandidátov na post šéfa diplomacie, ministra obrany, generálneho prokurátora, členov Ústrednej volebnej komisie a šéfa tajnej služby. Na návrh koalície navrhuje osobu premiéra, formuje zloženie Rady národnej bezpečnosti a obrany, vymenúva aj šéfov oblastných a okresných úradov všeobecnej štátnej správy a pod.

Jasným odpovediam, kto obsadí tieto funkcie, sa Zelenskyj dosiaľ vyhýbal. S jeho cieľom vybudovať silnú a slobodnú Ukrajinu, ktorá „nebude mladšou sestrou Ruska ani skorumpovaným partnerom Európy“, sa nestotožňuje azda iba málokto. Po nástupe k moci bude však musieť prijímať konkrétne rozhodnutia a politiky v prospech, ale aj v neprospech konkrétnych skupín obyvateľstva. Až potom sa uvidí, aké záujmy reprezentuje a či nebude kopírovať osudy svojich troch predchodcov – Viktora Juščenka, Viktora Janukovyča, ale aj Petra Porošenka, ktorí sa medzi ukrajinskými voličmi po voľbách čoskoro strmo prepadli na spodné priečky popularity.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Viktor Janukovyč #Petro Porošenko #prezidentské voľby na Ukrajine #Volodymyr Zelenskyj
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku